hrebenárstvohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/hrebenarstvo.jpg559727Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
hrebenárstvo
remeselná výroba hrebeňov. Hrebne, slúžiace na česanie vlasov, úpravu účesu i na vyčesávanie dobytka, sa vyrábali na celom území Slovenska. Najstarší cech mali hrebenári v Prešove. Vznikol v roku 1658. Hlavným strediskom hrebenárstva bola Radvaň pri Banskej Bystrici. V hrebenárskych cechoch v mestách používali na výrobu hrebeňov len rohovinu, získavanú z rohov hovädzieho dobytka, byvolov i baranov. Rohy kupovali od garbiarov na jarmokoch. Hrebene z rohoviny vyrábali aj pastieri, z mosadzného a alumíniového plechu mestskí remeselníci, vidiecki príležitostní kovotepci, cigánski kováči, zámočníci i klampiari. Po vykostení sa stenu rohu po dĺžke rozpílil a ohrieval nad ohňom, aby zmäkol. Potom sa vyrovnával vo zverákoch. Plochá platnička sa po vychladnutí okresala z obidvoch strán a na strúhacom stolci sa oškrabala oberučným nožom na potrebnú hrúbku. Na platničku sa podľa šablóny nakreslil hrebeň, vyrezal sa špeciálnymi pílkami a jeho zuby sa zahrotili rašplou. Asi do roku 1910 sa väčšina úkonov robila ručne, po zavedení elektriny strojovo. Hrebenári svoje výrobky predávali sami alebo cez priekupníkov na trhoch a jarmokoch. Do roku 1918 mali hrebene odbyt najmä na vidieku. Výrobky hrebenárov do konca 30. rokov 20. storočia z trhu vytláčali továrenské výrobky z Čiech a koncom 40. rokov hrebenárstvo zaniklo. Sv. Magdaléna, ktorá bývala zobrazená s rozpustenými, bola patrónkou hrebenárov.
Hrebenár vyrezávajúci zuby hrebeňa. Nemecko, 16. storočie. Prevzaté z Amman, J. – Sachs, H.: Das Ständebuch. 114 Holtzschnitte von Jost Ammann mit Reimen von Hans Sachs. Leipzig 1960, 59.
Hrebenár vyrezávajúci zuby hrebeňa. Nemecko, 16. storočie. Prevzaté z Amman, J. – Sachs, H.: Das Ständebuch. 114 Holtzschnitte von Jost Ammann mit Reimen von Hans Sachs. Leipzig 1960, 59.
Drugová, Z.: Hrebenári v Radvani v 20. storočí. (Na príklade života a práce hrebenárskeho majstra Jána Dobrotu.) In: Slovenský národopis, roč. 46, 1998, 196- 206. Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992. Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.