exekúcia

zákonom stanovené vymáhanie pohľadávok. V krajnom prípade sa končilo vynúteným nárokom na majetok dlžníka alebo nútenou dražbou jeho majetku. K exekúcii dochádzalo z rozhodnutia súdu i štátnych úradov. Jej najčastejšími priamymi príčinami bývali daňové nedoplatky – reštancie. V období I. ČSR k bezprostredným príčinám exekúcií pribudli bankové dlhy (hypotéka), pozemnoknižne zálohované zaťaženie nehnuteľností (intabulácia), úžernícke dlhy a i. Hromadný nárast exekúcií nastal na Slovensku v dôsledku hospodárskej krízy. Zadĺženosť roľníckeho obyvateľstva mala viacero príčin: kupovanie rolí na dlh pri pozemkovej reforme r. 1925 („pri parcelácii“), pokles cien poľnohospodárskych produktov, extenzívne hospodárenie, ako aj chýbajúce doplnkové pracovné príležitosti. Exekučné konanie sa často končilo dražbou. Dostať sa s celým svojím majetkom „na bubon“ (verejné ohlásenie dražby majetku) sa na dedinách považovalo za veľkú hanbu; neslúžil však ku cti ani vydražený majetok.