dobytčí trh
(lichvací trh, dobytčí jarmok)
Výročný trh na hovädzí dobytok; predávali sa na ňom aj menšie hospodárske zvieratá (ošípané). Poriadali sa obvykle v termíne výkladných trhov. Konské a ovčie trhy sa konali spolu s dobytčími trhmi alebo v osobitných dňoch. Vzhľadom na agrárny charakter Slovenska pretrvával do polovice 20. storočia vysoký počet dobytčích trhov – v priebehu roka sa konali takmer v 100 sídlach. Pravidelne rozložená sieť lokalít s dobytčími trhmi vyplývala z miestnych potrieb predaja a kúpy hospodárskych zvierat v rámci roľníckych hospodárstiev. Najvýznamnejšie dobytčie trhy sa konali na západnom Slovensku v Senci, Vrbovom, Nitre, Hlohovci, Seredi, na strednom Slovensku vo Zvolene. Významný regionálny dosah mali konské trhy v Hlohovci, Senci a Trnave. Na ovčie trhy do Detvy prichádzali záujemcovia zo stredného Slovenska a vzdialenejších oblastí krajiny. K čulému obchodu prispievali okrem roľníckych producentov vidiecki priekupníci (handléri, kšeftári, prelevači) a mäsiari. Trhová produkcia statkárov sa zameriavala na významnejšie trhy. K typickým postavám trhov patrila osoba (cenzár), poverená predajcom dojednaním ceny s kupujúcim. Obchodníci a bohatší gazdovia najímali na presun kúpeného dobytka honcov (hajčár, preháňač). Bohatý, lokálne a regionálne diferencovaný zvykoslovný celok sa viaže na kúpu a predaj dobytka. Po zjednávaní sa dohodnutá cena potvrdila vzájomným podaním rúk medzi predajcom a kupujúcim a obchod sa zapil oldomášom. Kupujúci daroval deťom predávajúceho, sluhom – pastierom menší obnos peňazí (rohové, chvostové, kvikové,). Roľník po príchode do domu na zabezpečovanie úspešného chovu dobytok pokropil svätenou vodou, prekrižoval, potieral podhlavníkom ap. Tradičné dobytčie trhy kolektivizáciou poľnohospodárstva zanikli.
Výročný trh na hovädzí dobytok; predávali sa na ňom aj menšie hospodárske zvieratá (ošípané). Poriadali sa obvykle v termíne výkladných trhov. Konské a ovčie trhy sa konali spolu s dobytčími trhmi alebo v osobitných dňoch. Vzhľadom na agrárny charakter Slovenska pretrvával do polovice 20. storočia vysoký počet dobytčích trhov – v priebehu roka sa konali takmer v 100 sídlach. Pravidelne rozložená sieť lokalít s dobytčími trhmi vyplývala z miestnych potrieb predaja a kúpy hospodárskych zvierat v rámci roľníckych hospodárstiev. Najvýznamnejšie dobytčie trhy sa konali na západnom Slovensku v Senci, Vrbovom, Nitre, Hlohovci, Seredi, na strednom Slovensku vo Zvolene. Významný regionálny dosah mali konské trhy v Hlohovci, Senci a Trnave. Na ovčie trhy do Detvy prichádzali záujemcovia zo stredného Slovenska a vzdialenejších oblastí krajiny. K čulému obchodu prispievali okrem roľníckych producentov vidiecki priekupníci (handléri, kšeftári, prelevači) a mäsiari. Trhová produkcia statkárov sa zameriavala na významnejšie trhy. K typickým postavám trhov patrila osoba (cenzár), poverená predajcom dojednaním ceny s kupujúcim. Obchodníci a bohatší gazdovia najímali na presun kúpeného dobytka honcov (hajčár, preháňač). Bohatý, lokálne a regionálne diferencovaný zvykoslovný celok sa viaže na kúpu a predaj dobytka. Po zjednávaní sa dohodnutá cena potvrdila vzájomným podaním rúk medzi predajcom a kupujúcim a obchod sa zapil oldomášom. Kupujúci daroval deťom predávajúceho, sluhom – pastierom menší obnos peňazí (rohové, chvostové, kvikové,). Roľník po príchode do domu na zabezpečovanie úspešného chovu dobytok pokropil svätenou vodou, prekrižoval, potieral podhlavníkom ap. Tradičné dobytčie trhy kolektivizáciou poľnohospodárstva zanikli.
Dobytčí trh v meste. Brezno, 1. polovica 20. storočia. Autor neznámy. Archív fotografií Slovenského národného múzea v Martine
AutorĽubica Falťanová
Pozri aj
Literatúra
Falťanová, Ľ.: Zvyky pri predaji a kúpe domácich hospodárskych zvierat. In: Slovenský národopis, roč. 44, 1996, č. 2, 168-187.
