7. – 13. decembra 2025 sa Slovenská republika zúčastnila na 20. zasadnutí Medzivládneho výboru UNESCO pre ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v indickom Naí Dillí. Slovenská republika sa stala členom 24-členného Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2022. Po štvrtý – a poslednýkrát v tomto cykle – sa ujala svojho 4-ročného mandátu 8. decembra 2025. Delegáciu, ktorej členkou bola aj naša kolegyňa Ľubica Voľanská, viedla zástupkyňa Stálej delegácie Slovenskej republiky pri UNESCO, Ľubica Erdelská. Súčasťou delegácie boli aj zástupcovia Ministerstva kultúry SR, Barbora Morongová, Branislav Šalát, pán štátny tajomník MK SR, Mário Maruška a Jana Ambrózová ako zástupkyňa pri UNESCO Dohovore 2003 akreditovanej NGO – Národopisnej spoločnosti Slovenska. Slovensko na zasadnutí vystupovalo ako podpredsednícka krajina výboru, čo potvrdzuje jeho dlhodobé aktívne pôsobenie v oblasti ochrany živého dedičstva.
Jednou z hlavných tém rokovania bola nová priorita Dohovoru UNESCO z roku 2003 – živé dedičstvo znevýhodnených skupín. Diskusie sa sústredili na to, ako môže nehmotné kultúrne dedičstvo pomáhať komunitám, ktoré čelia chudobe, vysídleniu, zdravotnému znevýhodneniu či iným formám sociálneho vylúčenia. Zdôrazňovalo sa, že tradície, zručnosti a miestne poznanie nie sú len súčasťou identity, ale môžu byť aj dôležitým zdrojom stability, solidarity a dôstojného živobytia. Tejto téme sa venovalo aj Sympózium Fóra mimovládnych organizácií „Leaving No-one Behind: Intangible Cultural Heritage and Disability Inclusion“, ktoré sa konalo 7.12.2025.
V diskusiách počas zasadnutia Výboru sa pozornosť venovala aj otázke, ako môže živé dedičstvo pomáhať komunitám zasiahnutým krízami a vysídlením. V tomto kontexte zaznievali príklady z viacerých krajín Európy, vrátane Ukrajiny, ktoré ukazujú, že tradičné praktiky, remeslá či rituály zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní sociálnych väzieb, psychickej odolnosti a kontinuity života v neistých podmienkach. Slovenská republika k tejto téme zorganizovala sprievodné podujatie. 11. decembra 2025 Výbor odsúhlasil správu Slovenskej republiky o realizácii projektu To get Together (2023 – 2025), ktorý bol zameraný na spoločné uchovávanie živého dedičstva Ukrajiny a ktorého koordináciu zabezpečoval Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. pod taktovkou Martiny Wilsch. V nadväznosti na to MK SR, ÚESA SAV a Národopisná spoločnosť Slovenska usporiadali sprievodné podujatie Živé dedičstvo vo vysídlení: dobré praktiky a regionálna spolupráca. Podujatie poukázalo na význam živého dedičstva v komunitách zasiahnutých krízou a vysídlením a predstavilo projekty podporené Fondom UNESCO pre nehmotné kultúrne dedičstvo, realizované v rokoch 2023 – 2025 na Slovensku, ako aj v Maďarsku, Rumunsku a Poľsku.
Počas zasadnutia bolo v roku 2025 zapísaných spolu 67 prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva z 77 krajín sveta. Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva pribudlo 53 prvkov, ktoré dokumentujú rozmanitosť živých tradícií – od remesiel a rituálov až po hudbu, tanec a spoločenské praktiky. Jedenásť prvkov bolo zapísaných na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva vyžadujúceho naliehavú ochranu, čím sa upozornilo na ich ohrozené postavenie a potrebu cielenej podpory. Jeden program bol zaradený do Registra dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva ako príklad inšpiratívneho a účinného prístupu k ochrane živého dedičstva. Zároveň sa dva prvky vďaka úspešným ochranným opatreniam presunuli zo zoznamu s naliehavou ochranou na Reprezentatívny zoznam, čo výbor označil za dôležitý signál, že systematická práca s komunitami prináša konkrétne výsledky. Výrazne zastúpené boli tradičné remeslá a ďalšie formy ručnej práce, ktoré sa v diskusiách opakovane spájali s témami udržateľného živobytia a ekonomickej sebestačnosti komunít. Aj tento dôraz potvrdil, že ochrana živého dedičstva dnes presahuje rovinu symbolickej reprezentácie a čoraz viac sa dotýka každodenného života ľudí.
Účasť Ľubice Voľanskej na zasadnutí prispela k tomu, aby boli skúsenosti Slovenska v oblasti výskumu, dokumentácie a podpory tradičnej ľudovej kultúry reflektované aj na medzinárodnej úrovni a zároveň prispela k prepojeniu medzinárodných diskusií UNESCO s dlhodobou činnosťou CTLK. Do budúcnosti môžeme zauvažovať o možnosti posilniť prepojenie medzi činnosťou CTLK a aktuálnymi prioritami UNESCO v oblasti ochrany živého dedičstva, najmä vo vzťahu k znevýhodneným a ohrozeným komunitám.
