slamienkárstvo

slamienkárstvo

slamienkárstvo 800 1092 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

slamienkárstvo

výroba slameníc, nádob okrúhleho alebo podlhovastého tvaru, zásobníc, úľov a ďalších úžitkových predmetov zo slamy. Výrobcovia pracovali prevažne s ražnou slamou, pretože bola dostatočne dlhá, pružná a tenká. Výrobky sa zhotovovali technikou špirálového pletenia: prameň slamy, prechádzajúci cez koženú rúrku alebo prstenec z prútia, sa formoval do žiadaného tvaru, pričom sa obkrúcal a zošíval štiepaným vŕbovým prútom alebo tenkým lubom. Takto sa vyrábali aj pevné košíky z korienkov borovice, smreka, borievky a agátu. Z pásikov, koso pletených zo stebiel slamy alebo tráv, sa zošívali kapsy a letné klobúky. Osobitnou technikou sa zo slamy plietli rôzne zvykoslovné a dekoratívne predmety. V niektorých dedinách bolo slamienkarstvo vedľajším sezónnym zamestnaním miestnych náturistov. Strediská intenzívnej domáckej výroby zo slamy boli na Záhorí (Závod, Vrbovce), Považí (Dubodiel), Ponitrí (okolie Bánoviec nad Bebravou), v južnom Gemeri, Novohrade a Honte (Držkovce, Nedelište, Sebechleby).

Výroba slamenice špirálovitým skrúcaním prameňa slamy a jeho zošívaním lúbkom. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1964. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto V. Ábelová.
Výroba slamenice špirálovitým skrúcaním prameňa slamy a jeho zošívaním lúbkom. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1964. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto V. Ábelová.

AutorJasna Gaburová

Literatúra

Lobotka, V.: Spracovanie ražnej slamy v okolí Bánoviec nad Bebravou. In: Slovenský národopis, roč. 10, 1962, 307-323.
Paličková–Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992.
Stano, P.: Košíky v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe. Bratislava 1960.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné