pluh
poľnohospodárske náradie na obrábanie pôdy, ktoré na rozdiel od radla pás zeme odreže, odhrnie (prevráti) a ukladá do brázd. Archeologické nálezy dokladajú pluh na území Slovenska už v 9.–10. storočí. Ako hlavné orné náradie sa však presadil až v 13. storočí. Z hľadiska použitého materiálu sú najstaršie drevené pluhy, na ktorých všetky súčiastky okrem lemeša a čeriesla boli z dreva. V posledných dvoch desaťročiach 19. storočia začali do orného hospodárenia prenikať položelezné pluhy, na ktorých bol lemeš, odvalnica, prípadne i stĺpica a plaz zo železa. Vyrábali ich vo fabrikách alebo v kováčskych a kolárskych dielňach. Remeselne zhotovené pluhy rešpektovali miestne prírodné podmienky a požiadavky objednávateľov. To znamenalo ich zdokonaľovanie a rozmnoženie variantov. Proces prenikania položelezných pluhov na hospodárstva slovenských roľníkov sa skončil v 20. rokoch 20. storočia. K všeobecnému nahradeniu týchto typov továrenskými celoželeznými pluhmi došlo postupne v období kolektivizácie poľnohospodárstva v druhej polovici 20. storočia. Vychádzajúc z ich pracovnej činnosti sa pluhy rozlišujú: a/ jednostranné v dvoch konštrukčných variantoch – trojdielne a štvordielne; b/ dvojstranné v štyroch konštrukčných variantoch – s prekladacou odvalnicou, dvojodvalnicový, s odvalnicou otočnou na vertikálnej osi a previerací. Všetky vývojové zlepšenia pluhu (materiálové i konštrukčné, napríklad zakrivený hriadeľ, skrutkovitý tvar odvalnice) boli výsledkom technického pokroku a snahy o prispôsobenie pluhov konkrétnym terénnym podmienkam. Zvýšila sa tak kvalita orby, a tým aj úrodnosť pôdy. Súčasťou pluhu boli plužné kolieska (plúžence), ktoré popri pôvodnej funkcii niesť pri orbe hriadeľ pluhu a zabezpečiť jeho stabilitu mali aj ďalšiu dôležitú funkciu – regulovať hĺbku a šírku brázdy.