ovocinársky spolok

združenie alebo organizácia na podporu a propagáciu ovocinárstva. Prvým združením tohto druhu na Slovensku i v rámci Uhorska bol Čerešnícky spolok, ktorý vznikol v Jelšave v roku 1796. Bol dokonca vládou nielen uznaný, ale aj podporovaný ovocinársky spolok. Svojím pragmatickým zameraním a orientáciou vysoko presahoval neskôr vzniknuté spolky podobného zamerania. Z významných domácich i zahraničných pestovateľských stredísk zabezpečoval nové ušľachtilé odrody, ktoré pestoval na záhradách a sadoch, ktoré zriadil na nevyužitej pôde. Spolok podporoval i miestny spoločenský život pestovateľov. Tento spolok sa stal predchodcom neskorších záhradkárskych organizácií. Od začiatku 19. stor. sa pod vplyvom tohto spolku začali zakladať ďalšie s lokálnou i širšou regionálnou pôsobnosťou. Veľké zásluhy na skvalitnení ovocinárstva dosiahol spolok založený v roku 1879 v Bzovíku, ktorý presiahol svoju lokálnu pôsobnosť, preto bol v roku 1885 premenovaný na Hornohontiansky ovocinársky spolok s oblastnou pôsobnosťou. Tento spolok vyvíjal veľmi aktívnu činnosť na poli zakladania ovocinárskych a šľachtiteľských škôlok, školením erudovaných správcov i šľachtiteľov, preto sa stal vzorom pre ostatné vznikajúce spolky na Slovensku. Hlavným poslaním a náplňou činnosti spolkov bolo zvyšovať úroveň ovocinárstva v regiónoch, a to najmä organizovaním školení, výstav a súťaží. Spolky získavali kvalitný výsadbový materiál i zo vzdialenejších ovocinárskych stredísk. Viacero funkcií a úloh ovocinárskych spolkov nahradila v medzivojnovom období Slovenská ovocinárska spoločnosť, ktorá mala celoslovenskú pôsobnosť. Od polovice 20. storočia túto úlohu vykonával Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz so svojimi okresnými a miestnymi pobočkami.