motovidlohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/motovidlo2.jpg800861Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
motovidlo
náradie na zmotávanie a meranie nití. Palicové motovidlo, nazývané moták, tvorila drevená tyč, dlhá 1–2 m alebo 1–3 rífy. Na jednom konci mala priečku a na druhom samorastlú rázsochu, alebo mala na oboch priečky, umiestnené krížom na seba. Pri motaní sa motovidlo držalo v jednej ruke a druhou sa naň namotávala niť. Stojanové motovidlo bolo zložené z dvoch latiek s kolmými priečkami na koncoch, ktoré tvorili kríž. Rozoberateľné vodorovné motovidlo (kolovrat, koza, kozlík) sa otáčalo jednou rukou, pričom sa sledoval počet otočení. Na zvislom motovidle (hospeľ, moták, kolovrat) sa zvislý kríž, z pevne spojených latiek a s osou upevnenou v stĺpikoch, otáčal pomocou kľuky. U dokonalejších zvislých motovidiel, používaných asi od konca 18. storočia, sa otáčavý pohyb prenášal na ozubené koliesko. Toto po tridsiatich otočeniach zachytilo drevený zub, ktorý vydal praskavý zvuk. Tak sa na takomto počítacom alebo pukacom motovidle počítal počet jeho otočení. Obvod motovidla, vynásobený počtom otočení, určoval dĺžku nite v pradne (súbor zmotaných nití). Vodorovné motovidlo v okolí Trenčína, v Honte, Gemeri a inde slúžilo aj na zvíjanie nití z pradena do klbiek alebo na cievky.
Vodorovné motovidlo, nazývané koza. Devičany (okr. Levice), 1969. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto T. Ševčíková.
Motanie nite z cievky kolovratu na palicové motovidlo. Sliače (okr. Ružomberok), 1976. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto Ľ. Mrázová.
Zmotávanie nite do pradena na zvislom motovidle. Batizovce (okr. Poprad), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Paličková.
Vodorovné motovidlo, nazývané koza. Devičany (okr. Levice), 1969. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto T. Ševčíková.
Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976. Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355 - 469. Švorc, P.: Názvy tradičného náradia na spracovanie ľanu na rozhraní Liptova a Spiša. In: Historica carpatica, roč. 16, 1985, 293 - 308.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.