miery objemu
(duté miery)
miery na meranie tekutín, obilnín a iných sypanín. Do zavedenia metrického systému sa viaceré miery prelínali,a preto mali mať podľa uhorských zákonov rovnaký obsah. Miery Budína, záväzné v 15. storočí, v roku 1558 zákonom prispôsobili trnavskej norme, lebo Budín ovládli Turci. V 17. storočí sa uznávali za pravé miery Budína a Bratislavy. Používalo sa i mnoho lokálnych mier. Od 18. storočia začalo ich zjednocovanie orientované na bratislavské miery, ktoré boli základom výrubu daní. Lokálne miery sa im ľahko prispôsobili, lebo mali spoločný rímsky pôvod. Základom mier obilnín boli okov a metreta, merica (trnavská mala asi 0,85 l). Menšie boli lukno (5 trnavských meríc), turecká miera kile, kila (3 bratislavské merice), korec (asi 0,25 lukna). Väčšou jednotkou sypanín bol gbel (2 merice). Základnou jednotkou tekutín bola pinta, máz (okolo 1,67 l). Menšie boli holba (0,5 pinty), žajdlík (0,5 holby) a väčšie džber (50 alebo 52 holieb), okov (64 holieb), bočka (sud s obsahom 4 okovy), fúr (26-28 okovov).
miery na meranie tekutín, obilnín a iných sypanín. Do zavedenia metrického systému sa viaceré miery prelínali,a preto mali mať podľa uhorských zákonov rovnaký obsah. Miery Budína, záväzné v 15. storočí, v roku 1558 zákonom prispôsobili trnavskej norme, lebo Budín ovládli Turci. V 17. storočí sa uznávali za pravé miery Budína a Bratislavy. Používalo sa i mnoho lokálnych mier. Od 18. storočia začalo ich zjednocovanie orientované na bratislavské miery, ktoré boli základom výrubu daní. Lokálne miery sa im ľahko prispôsobili, lebo mali spoločný rímsky pôvod. Základom mier obilnín boli okov a metreta, merica (trnavská mala asi 0,85 l). Menšie boli lukno (5 trnavských meríc), turecká miera kile, kila (3 bratislavské merice), korec (asi 0,25 lukna). Väčšou jednotkou sypanín bol gbel (2 merice). Základnou jednotkou tekutín bola pinta, máz (okolo 1,67 l). Menšie boli holba (0,5 pinty), žajdlík (0,5 holby) a väčšie džber (50 alebo 52 holieb), okov (64 holieb), bočka (sud s obsahom 4 okovy), fúr (26-28 okovov).
Kovová nádoba ako vzor (miera) bratislavskej merice z roku 1551 zo zbierok Mestského múzea v Bratislave. Prevzaté z Húščava, A.: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava 1972, obr. 8
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Húščava, A.: Kyta – stará miera konopí a ľanu. In: Slovenský národopis, roč. 2, 1954, 7-11.
Húščava, A.: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava 1972.
