halekačky

(helekačky)
dialogické spevné vyvolávania pastierov. Patria k historicky uzavretým hudobno-spevným prejavom, ktoré sa uchovávajú v prostredí folklorizmu ako regionálna osobitosť. Pôvodne ich vyvolávali pastieri kráv na pastve (prevažne deti či odrastenejšia mládež), aby sa navzájom dorozumievali alebo zábavne prekárali. Názov vznikol podľa jedného z úvodných signálov (Helelo, helelo…), ktoré patria k ich základnému znaku. U nás majú základnú formu trojdielnu (signál – oznam – signál). Stredná časť, obsahujúca jednoduchý oznam, otázku alebo prekáranie, sa mohla ľubovoľne rozširovať. Halekačky sú archaické nestrofické vokálne prejavy, známe z viacerých oblastí Európy. Na Slovensku sa vyskytovali iba v niekoľkých obciach Púchovskej doliny a severozápadných Kysúc, kde bolo rozšírené individuálne pasenie kráv deťmi. S tým súvisel aj ich recitatívny charakter, blízky detskému folklóru. Badateľné sú úzke súvislosti s halekačkami z územia Moravy a Čiech, ktoré sa vyznačujú väčšou variabilitou a obsahujú aj rozvinutejšie (strofické) piesňové formy s prevažne ľúbostnými motívmi.