Encyklopédia

podkúvačstvo

osobitná súčasť ručného remeselného kováčstva, špecializovaná na podkú-vanie koní a ťažného dobytka (voly, kravy, osly, mulice). Pre každý druh ťažného zvieraťa boli určené tvarom odlišné železné podkovy, ktoré mu na nohy upevňovali pomocou špeciálnych nástrojov a klincov. Podkúvačstvo malo veľký… čítať ďalej

podlaha

upravená plocha zeme v obytných a hospodárskych priestoroch domu. Najjednoduchšou formou bola podlaha z ubitej hliny, ktorá sa vymazala blatom zmiešaným s plevami, konským alebo kravským trusom. Pri zametaní sa podlaha najskôr pokropila vodou. Pri sviatočných príležitostiach sa zem polievala do pôsobivých ornamentálnych… čítať ďalej

podomové remeslo

(vandrovné zamestnanie, potulné zamestnanie) remeslo, na ktorého vykonávanie alebo obchodnú realizáciu výrobkov je potrebná obchôdzka po domoch alebo príležitostná práca na majetku objednávateľa. Jeho začiatky siahajú do 17. storočia. Vznikalo najmä v chudobných horských dedinách, pre obyvateľov ktorých bolo v nasledujúcich storočiach… čítať ďalej

podomový obchod

(vandrovný obchod, hauzírka) obchodovanie s tovarom, prevádzané chodením z obce do obce a z domu do domu bez určitého predajného miesta. S rôznymi zákonnými úpravami pretrval na Slovensku až do polovice 20. storočie. Vykonával sa na základe osvedčení – podomových knižiek a ich evidovania v mieste… čítať ďalej

podomový obchodník

(hauzír) obchodník, ktorý vykonával obchodovanie podomovým spôsobom. Na Slovensku prevažná časť podomových obchodníkov pochádzala z vidieckeho prostredia, najmä zo skupín bezzemkov, malých i stredných roľníkov, ale podomovým obchodom sa zaoberali aj majetnejší gazdovia. Podomový obchodník predával vlastné produkty alebo skupované od iných… čítať ďalej

pôdorys domu

priestorové členenie domu v horizontálnom pláne. Vývin postupoval od jednopriestorového obydlia (6.–12. storočie) k dvoj- a trojpriestorovému domu (13.–16. storočie). Východiskovým priestorom domu bola izba, ku ktorej sa postupne pričlenili pitvor a komora. Trojpriestorový dom sa počnúc 18. storočím v dôsledku premiestnenia ohniska… čítať ďalej

podstenie

(zásyp, nálep, návratie) mierne vyvýšený priestor pod odkvapom strechy pozdĺž uličnej a dvorovej strany domu. Podstenie vytváralo komunikačné prepojenie obytnej časti domu s dvorom, ulicou, hospodárskou časťou aj s povalou. Využívalo sa aj pri niektorých prácach žien i mužov, na sušenie bielizne,… čítať ďalej

podymač

druh rybárskej siete. Podymač bol známy najmä v Liptove a na Orave. Princíp použitia bol zhodný s čereňom. Rozdiel bol v konštrukcii drevenej časti – zatiaľ čo čereň mal oblúky nad sieťou, podymač mal rebrá, na ktoré bola sieť natiahnutá. Kostra oválneho… čítať ďalej

pohánka

obilnina z čeľade stavikrvovitých. Na Slovensku sa pestovali dva jej druhy: pohánka jedlá a pohánka tatárska, nazývaná tatarka. Do východnej Európy sa dostala zo svojej pravlasti – pohoria Himalájí už v stredoveku prostredníctvom Mongolov. Od polovice 16. storočia bola známa aj… čítať ďalej

pohár

(pohárik) menšia hrnčiarska, kameninová, menej fajansová, cínová, medená, plechová, farebne smaltovaná alebo sklená nádoba bez ucha na pitie tekutín. Má valcovitý tvar, niekedy smerom k dolnej časti kónický, alebo na hornom okraji mierne zúžený. Sklené poháre a poháriky používané v ľudovom… čítať ďalej

pohľadnica

(pozdrav, karta) karta s fotografiou alebo obrázkom, obvykle formátu 10×15 cm, posielaná poštou ako písomný pozdrav. Prvé korešpondenčné lístky bez obrázkov boli v Habsburskej monarchii uvedené do obehu v roku 1864. Pohľadnice s litografickými alebo fotografickými ilustráciami sa od roku 1872 začali používať vo Švajčiarsku a… čítať ďalej

pohon

(hon) kolektívna technika lovu, pri ktorej honci rôznymi pomôckami a hlukom vháňajú zvieratá do pripravených pascí alebo do priestoru, v ktorom ich usmrcujú. Praktizoval sa už v praveku a na Slovensku pretrval do začiatku 20. storočia pri love vlkov do sietí (Liptov,… čítať ďalej

pohostinnosť

ochota poskytnúť pohostenie. Pohostinnosť sa v ľudovom prostredí riadila ustálenými a známymi pravidlami, tzv. móresmi. Podľa nich sa návštevníci rozdeľovali na tých, ktorí sa museli pozvať ku stolu, a na tých, ktorým sa síce jedlo ponúkalo, ale ku stolu sa… čítať ďalej

pohreb

komplex obradov, zvykov a úkonov vykonávaných v súvislosti so smrťou a pochovaním mŕtveho od konštatovania smrti do skončenia karu. Súčasťou tradičného pohrebu v minulosti bolo obriadenie, oblečenie mŕtveho, zhotovenie truhly, uloženie a vystrojenie do truhly, zvonenie, prerušenie prác v dome a okolí, obradné… čítať ďalej

pohreb slobodnej mládeže

pohreb mladého člena spoločenstva, ktorý zomrel pred uzatvorením manželstva. Z chápania svadby ako dôležitého pozitívneho medzníka života človeka a z tradičnej predstavy, že mŕtvi aj po smrti potrebujú uspokojovať telesné potreby, vznikol zvyk začleniť do pohrebného obradu slobodného dievčaťa alebo mládenca prvky… čítať ďalej

pohrebné odobierky

veršované alebo voľné nestrofické útvary tvoriace súčasť tradičného pohrebu. Predlohy zľudovelých textov pochádzajú pravdepodobne z 18. storočia z prostredia pohrebných cechov, ktoré sa po zrušení cechových organizácií r. 1872, alebo aj skôr, špecializovali na vykonávanie pohrebného obradu popri cirkevnom pohrebe. Rozvinuli… čítať ďalej

pohrebný plač

(vykladanie, nariekanie, vyčitovanie) spievané alebo recitované nariekanie žien nad zomrelým. Vykonávalo sa hneď po úmrtí, pri rozlúčke príbuzných a známych v dome nebohého, pred pohrebom a ojedinele aj v spomienkové dni na cintoríne. Bola to obradná rozlúčka, ktorou si ho chceli uctiť…. čítať ďalej

pokonný tanec

rozlúčkový tanec mládencov so ženíchom. Tancoval sa v rodičovskom dome ženícha v predvečer sobáša. Zaznamenaný bol v 2. polovici 19. storočia pravdepodobne v bývalej Gemersko-malohontskej župe: „V dome u ženícha družba a mládenci, v kole svojom majúc mladého, pokreskávaju si podkovkami, točia sa kolom,… čítať ďalej

pokrovec

(koberec) bytová textília slúžiaca na prikrytie pri spaní. Vlnené pokrovce boli zošité z dvoch pôl postavu – nesplstenej vlnenej textílie tkanej plátnovou väzbou. Vzory na pokrovci, štvorce alebo pruhy vznikli striedaním svetlej a tmavej ovčej vlny. Okrem vlnených pokrovcov v oblasti medzi… čítať ďalej

pokrvné príbuzenstvo

(pokrvnosť, pokrvenstvo) vzťah medzi osobami, ktoré majú spoločného aspoň jedného predka. Pokrvné príbuzenstvo je založené na biologických putách, ktorým sa priraďujú určité sociálne významy. Najdôležitejším pokrvným príbuzenským vzťahom z biologického a sociálneho hľadiska je genealogický vzťah rodičov a detí. Všeobecne sa… čítať ďalej

pokrývačstvo

stavebné remeslo a domácka výroba zaoberajúca sa pokrývaním a opravou striech budov škridlicami, krytinou z bridlice i eternitu. Plechom pokrývali strechy klampiari, šindľom tesári, slamou a trstinou roľníci. Na Záhorí ešte aj po roku 1918 pôsobili pokrývači habánskych striech. Ako remeslo bolo… čítať ďalej

polica

druh odkladacieho nábytku. Najjednoduchšiu formu predstavuje doska zavesená pod stropom, pribitá o stropnú hradu, položená na drevené či kovové kliny zatlčené do steny, alebo zapustená do výklenku v stene. Konštrukčne náročnejšiu formu mala ozdobná polica (rám, fogaš) v hornej časti so zábradlím a… čítať ďalej

polievka

tekuté, väčšinou teplé jedlo. Polievka, podobne ako kaša, patrí k najstarším jedlám ľudstva. Pripravovala sa odvtedy, ako človek dokázal zhotoviť hlinené nádoby. Jej základom je tekutina, najčastejšie voda alebo mlieko, v ktorých sa varia ďalšie potraviny. V tradičnej slovenskej kuchyni sa varila pestrá… čítať ďalej

pôlka

(dlhý ručník, odevačka, plachitka, šata) doplnok ženského odevu. Pôlku tvoril 200-300 cm dlhý pás prirodzene širokého plátna. Oba konce pôlky boli zdobené výšivkou, čipkou alebo farebným vytkaním. Materiál a výzdoba pôlok sa dobovo, regionálne i v závislosti od príležitosti menili. Ovinutá alebo uviazaná… čítať ďalej

polka

novodobý zľudovelý párový tanec. Na Slovensku sa rozšíril najmä počas medzivojnového obdobia a nadviazal na staršie polkové tance, prevzaté z poľského prostredia. Polky sa od začiatku udomácňovania v tradičnom vidieckom tanečnom repertoári profilovali predovšetkým ako zábavné tance na tanečných zábavách a iných… čítať ďalej

poľnohospodársky robotník

príslušník sociálnej skupiny zamestnancov v poľnohospodárstve. V klasifikácii zamestnaneckej štruktúry mzdový pracovník v poľnohospodárstve, vykonávajúci pracovné úkony prevažne fyzického charakteru. Už feudálne panstvá využívali mzdové pracovné sily počas nárazových poľnohospodárskych prác v rastlinnej výrobe, na ukončenie ktorých poddaní nestačili v rámci poddanských povinností. Zrušením poddanstva sa… čítať ďalej

poľnohospodársky systém

spôsob pestovania poľnohospodárskych plodín, podstatný faktor úrovne agrárnej kultúry ľudských spoločenstiev. Poľnohospodársky systém bol podmienený konkrétnymi geograficko-klimatickými a historicko–sociálnymi podmienkami. Ich odlišnosť spôsobila, že v slovenskom poľnohospodárstve druhej polovice 19. a začiatkom 20. storočia koexistovali popri moderných spôsoboch agrárnej kultúry (striedavé… čítať ďalej

poľnohospodárstvo

cieľavedomé pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat, jedna zo základných stránok materiálnej kultúry. Pre obyvateľstvo žijúce na území Slovenska malo veľký význam ako hlavné zamestnanie a rozhodujúca súčasť výrobných síl. Charakteristické znaky získavalo poľnohospodárstvo na Slovensku už v období včasného… čítať ďalej

polokroj

prechodná forma medzi tradičným a mestským odevom. Mužský polokroj sa skladal z nevyšívanej košele mestského strihu, jazdeckých nohavíc, vesty a saka, všetko z priemyselných látok tmavých farieb. V letnom období nosili muži aj plátenné, na tmavo zafarbené nohavice mestského strihu. Súčasťou polokroja… čítať ďalej

poľovníctvo

lov, chov, ochrana a zužitkovanie ulovenej zveri. Jeho najstaršou zložkou je lov, ktorý sa postupne stal plánovitou činnosťou. Do 11. storočia bol vďaka veľkej rozlohe lesov a množstvu zveri na území Slovenska neobmedzený. Vo feudalizme sa právo lovu viazalo na… čítať ďalej

poludnica

démonická bytosť ľudskej podoby, objavujúca sa väčšinou v poludňajšom čase. V ľudovej tradícii sa najmä poludnie a polnoc považovali za hodiny duchov, ktoré sa mali prežívať v pokoji, preto poludnica vyháňala ľudí z polí. Koho zastihla pri práci, trápila ho otázkami alebo mu… čítať ďalej

pondelča

démonická bytosť ľudského vzhľadu s funkciou trestu za porušenie poverového zákazu vykonávať určité druhy ženských prác v pondelok. Predstava o pondelčati sa na Slovensku zachovala iba v zlomkoch. Na okolí Brezna sa tradovalo rozprávanie o tom, ako medzi pradúce ženy vbehlo cez komín malé dievča… čítať ďalej

poplužie

(aratrum) stará plošná miera. V stredoveku predstavovala rozlohu pôdy, ktorú obrobila jedna poddanská rodina s pluhom a záprahom, najčastejšie s dvoma pármi volov. Existencia poplužia sa na Slovensku datuje od 13. a 14. storočia a súvisela s prenechaním feudálnej pôdy poddaným na obrábanie. Zavedenie… čítať ďalej

popol

sivý práškovitý zvyšok po spálení látok rastlinného, prípadne aj živočíšneho pôvodu. V poľnohospodárstve sa používal ako minerálne hnojivo, z drevného popola sa robil lúh na pranie a bielenie (zváranie). V duchovnej kultúre je popol ako symbol smútku, pokánia, pominuteľnosti a očisty známy v mnohých… čítať ďalej

Popolcová streda

(Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) deň, ktorým začína obdobie kresťanského veľkého pôstu a končia fašiangy. Pripadá na štyridsiaty deň před Veľkou nocou, ktorej termín sa určuje každoročne podľa lunárneho kalendára, je teda pohyblivým sviatkom. Cirkev ho zaviedla koncom 7. storočia… čítať ďalej

porekadlo

ustálený obrazný výrok, ktorý má skôr konštatujúci ako hodnotiaci charakter. Tvorí uzatvorenú vetu, ktorá sa obsahom viaže ku konkrétnemu prípadu alebo situácii. Z jazykového hľadiska sú pre porekadlá príznačné slovesá, napríklad: Dvakrát meraj, raz strihaj. Domáce i zahraničné vedecké názory definujú… čítať ďalej

porobenie

(poslúženie, preškodenie, povraženie, začarovanie) činnosť vychádzajúca z mágie, ktorou chcel subjekt negatívne pôsobiť na objekt s cieľom vyvolať chorobu a smrť, poškodiť, zničiť protivníka, rozdeliť mladomanželov, privolať ich neplodnosť a podobne. Porábali častejšie ženy (bohyňa, striga, bobona, vražkyňa) ako muži (bačovia, pastieri)…. čítať ďalej

pôrod

(zľahnúť, lámať kolesá, rozsypala sa) vypudzovanie plodu a plodových obalov z tela matky. V tradičnej kultúre sa vytvorili racionálne i magické praktiky na zabezpečenie jeho úspešnosti. Ženy rodili prevažne doma v prítomnosti pôrodnej baby a starších žien z príbuzných. Podľa predstavy, že všetko, čo je… čítať ďalej

pôrodná baba

(pôrodná asistentka, babica, babicuľa, pupková baba, valalská babka, madam) žena pomáhajúca pri pôrode v domácnosti. Prvé kurzy pre pôrodné baby sa na území Slovenska začali organizovať v roku 1770 na Trnavskej univerzite, v 19. storočí aj v Bratislave, Košiciach a Užhorode. Koncom 19. storočia… čítať ďalej

poschodový dom

budova s priestormi usporiadanými v niekoľkých podlažiach nad sebou. Najrozsiahlejšou oblasťou poschodových domov je okolie Myjavy, Trenčína, Bánoviec nad Bebravou a Prievidze, kde sa takéto domy nazývajú dom s výškou. Na ich poschodí je jedna, prípadne aj viaceré komory umiestnené najčastejšie nad prednou… čítať ďalej

pôst

zdržanie sa jedenia vôbec alebo len mäsitých a mastných pokrmov v určité dni; v náboženskom zmysle prejav kajúcnosti a očisty. Pôstny poriadok sa v kresťanstve vyvíjal od 4. storočia a vymedzil pôsty jednodňové (napríklad streda, piatok, vigílie), viacdňové (suché dni), trvajúce dlhšie obdobie… čítať ďalej

posteľ

druh lôžkového nábytku určený na spanie a ležanie. Najjednoduchšiu formu postele na celom území Slovenska predstavujú postele s pevnou rámovou konštrukciou, s vysokými stĺpikovými nohami a nízkymi rovnými čelami. Boli bez zvláštnej povrchovej úpravy a výzdoby. V priebehu 19. storočia sa v tradičnom interiéri… čítať ďalej

pôstne jedlá

charakteristické jedlá viažuce sa k obdobiam alebo dňom pôstu. Dodržiavanie pôstnych termínov a charakter pôstnych jedál ovplyvnilo kresťanstvo. Za pôstnu sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky – obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, ovocná, prívarky zo… čítať ďalej

postrižiny

staroslovanský rituál pri prvom strihaní vlasov dieťaťa. Konali sa v čase, keď mesiac pribúdal, a to krátko po narodení, alebo boli medzníkom medzi detstvom a dospievaním. Patrili medzi obrady prechodu. U slovanských národov mali formu slávnosti v širšom rodinnom kruhu za… čítať ďalej

posvadobná hostina

(hejna, omlady, opáčky, otrusky, poprávky) menšie pohostenie podávané v dome nevesty, ženícha alebo v obidvoch rodinách, väčšinou do týždňa po svadbe. Bolo príležitosťou na návštevy novospríbuznených rodín, rodičov oboch manželov navzájom a návštevu mladej ženy v dome svojich rodičov. Slúžila ajna pohostenie tých,… čítať ďalej

potravné družstvo

typ družstva spotrebiteľov s funkciou zásobovania obyvateľstva spotrebným tovarom. Potravné družstvá predstavovali početne najsilnejšiu družstevnú organizáciu a základný typ v družstevnom obchode. Zakladali sa na vidieku a v malých mestách. Hlavným cieľom potravného družstevníctva bolo zriaďovať obchody s potravinami a miešaným tovarom. Prvé potravné… čítať ďalej

pouličný predaj

obchodovanie na stabilnom mieste v priestoroch ulíc. Obchodníci umiestňovali tovar v stánkoch, príp. na stolíkoch, na zemi ap. Pouličný predaj sa sústreďoval najmä vo frekventovaných častiach mesta, kde sa predpokladal väčší počet zákazníkov – pred železničnou stanicou, kinom, kostolom, tržnicou, pod bránami budov… čítať ďalej

povala

(pôjd, húra, padláš) podstrešný priestor domu vymedzený stropom a strechou domu. Kým sa dym z kúrenísk odvádzal iba do podstrešia, povala sa spravidla využívala na odkladanie málo používaných predmetov, na údenie mäsa a slaniny, nad hospodárskou časťou na skladovanie krmovín. Po… čítať ďalej
Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only