porekadlo

ustálený obrazný výrok, ktorý má skôr konštatujúci ako hodnotiaci charakter. Tvorí uzatvorenú vetu, ktorá sa obsahom viaže ku konkrétnemu prípadu alebo situácii. Z jazykového hľadiska sú pre porekadlá príznačné slovesá, napríklad: Dvakrát meraj, raz strihaj. Domáce i zahraničné vedecké názory definujú porekadlo veľmi široko, pričom sa rozdielne určuje, čo je príznakom ich žánru. Pre jedných sú porekadlá súčasťou prísloví, pre iných výrazom s humoristickým a poučným zameraním, pre ďalších ustáleným obrazným výrokom kratším ako príslovie. Častokrát je veľmi ťažké odlíšiť porekadlo od príslovia, napríklad: Vykľulo sa šidlo z vreca je porekadlo, ale Šidlo vo vreci neutajíš je príslovie. Najbližšie k sebe majú porekadlá s gnómickými prísloviami (vyjadrujúcimi životné múdrosti).
Na základe jazykových vlastností rozdeľujeme porekadlá na:

1. porekadlá so súvetnou stavbou, v ktorých sa obraznou formou vyjadruje isté konštatovanie. Príznačné je, že sloveso je obvykle vo forme minulého času, napríklad: Vajatali hory, porodili myš;
2. porekadlá so stavbou jednoduchej vety, v ktorých sa ich konštatujúci zámer vyjadruje v minulom čase, napríklad: Trafila kosa na kameň.

Veľký súbor výrokov tvoria porekadlá s konkrétnym významom, ktorých textová funkcia je konštatujúca: Na starú šatu prišíva nové záplaty, prípadne výroky so štruktúrou korelácie, ktoré však v konkrétnom použití môžu nadobudnúť funkcie príslovia: Aká bolesť, taká masť je porekadlo, ale tento výrok môže nadobudnúť imperatívnu funkciu príslovia: Aký pánbodaj, taký uslyš!