pôstne jedlá

charakteristické jedlá viažuce sa k obdobiam alebo dňom pôstu. Dodržiavanie pôstnych termínov a charakter pôstnych jedál ovplyvnilo kresťanstvo. Za pôstnu sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky – obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, ovocná, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp. Na zápražku alebo omastenie jedál sa používali rastlinné oleje alebo stopené maslo, ktoré sa tiež považovali za pôstne. Pôstnymi boli múčne jedlá – cestoviny, placky a chlieb. Zo živočíšnej stravy mali pôstny charakter predovšetkým studenokrvné ryby, ale jedli sa aj žaby a raky. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno i pivo, z nealkoholických všetky okrem mlieka. Pri prísnom dodržiavaní pôstu (najmä u pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva) sa nesmeli jesť ani mliečne výrobky. Výnimky sa robili len v strave malých detí, ktorým sa aj v čase pôstu dávalo mlieko a mliečne výrobky. V priebehu 20. storočia došlo u rímskych katolíkov k oficiálnemu skráteniu dlhotrvajúcich pôstnych období. Z pôvodne 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou sa pôst dodržiaval len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Z pôvodného 30-dňového pôstneho obdobia pred Vianocami sa ľudia postili už len na Štedrý deň a pôstny charakter si zachovávala aj štedrovečerná hostina. Dlho, u staršej generácie až do súčasnosti, pretrvávalo varenie bezmäsitých jedál pravidelne každý piatok.