pohľadnica

(pozdrav, karta)
karta s fotografiou alebo obrázkom, obvykle formátu 10×15 cm, posielaná poštou ako písomný pozdrav. Prvé korešpondenčné lístky bez obrázkov boli v Habsburskej monarchii uvedené do obehu v roku 1864. Pohľadnice s litografickými alebo fotografickými ilustráciami sa od roku 1872 začali používať vo Švajčiarsku a rozšírili sa s rozvojom turistiky. Spočiatku prinášali zobrazenia krajín, sídel, stavieb, ľudí v miestnych krojoch, prostredníctvom ktorých pisateľ oboznamoval adresáta so zvláštnosťami miesta svojho pobytu. Neskôr sa spektrum zámerov a charakter ilustrácií pohľadníc rozšíril. Pohľadnice sa začali posielať k výročným príležitostiam (Vianoce, Veľká noc), neskôr k narodeninám, meninám. Stali sa komunikačným prostriedkom, vyjadrením intímneho vzťahu. Pisateľ výberom námetu (lyrický, ľúbivý, humorný) často vyjadroval svoje emotívne rozpoloženie, vzťah k adresátovi. Námety z pohľadníc používali vidiecki samoukovia aj ako predlohy na maľbu obrazov.