pôrodná baba

(pôrodná asistentka, babica, babicuľa, pupková baba, valalská babka, madam)
žena pomáhajúca pri pôrode v domácnosti. Prvé kurzy pre pôrodné baby sa na území Slovenska začali organizovať v roku 1770 na Trnavskej univerzite, v 19. storočí aj v Bratislave, Košiciach a Užhorode. Koncom 19. storočia bolo možné získať takéto školenie na šesťtýždňovom kurze u župných lekárov. Absolventky (ceduľové baby) pôsobili až do polovice 20. storočia. Od r. 1922 platilo nariadenie, podľa ktorého obec bola povinná platiť pôrodnú babu, aby obslúžila pôrod, okúpala dieťa, posvätila a prežehnala ho, ošetrila novorodenca aj rodičku. V prípade patologického pôrodu baba zavolala ránhojiča alebo lekára. Podávala svedectvá o umelých potratoch, ktoré sama vykonávať nesmela, a úmrtiach novorodencov. V tradičnej kultúre sa podieľala na niektorých obradových a magických úkonoch. Zúčastňovala sa krstu a vádzky, oznamovala narodenie dieťaťa a pozývala na krstiny (ísť s radostníkom). Počas krstín obradným spôsobom vyberala od hostí peniaze pre dieťa (na čepček, neskôr na kočík) i pre seba. Väčšinou si ju vážili, pomáhala i pri úrazoch. Keďže rodička bola v magickom zmysle považovaná za nečistú, táto vlastnosť sa prenášala aj na pôrodnú babu; v niektorých lokalitách sa to prejavilo negatívnym vzťahom k nej (Dačov Lom, Riečnica, okolie Trnavy). Od 50. rokov 20. storočia, keď bolo nariadené rodiť v pôrodnici, sa jej obradné funkcie postupne vytrácali.