podomový obchodník

(hauzír)
obchodník, ktorý vykonával obchodovanie podomovým spôsobom. Na Slovensku prevažná časť podomových obchodníkov pochádzala z vidieckeho prostredia, najmä zo skupín bezzemkov, malých i stredných roľníkov, ale podomovým obchodom sa zaoberali aj majetnejší gazdovia. Podomový obchodník predával vlastné produkty alebo skupované od iných domácich výrobcov, remeselníkov, obchodníkov, príp. priamo v manufaktúrach, neskôr v priemyselných podnikoch. Obchodoval samostatne alebo ako zamestnanec organizátora podomového obchodu. Odchody podomových obchodníkov z obce sa viazali zvyčajne k určitému termínu či obdobiu. Odchádzali jednotlivo alebo organizovaní v skupinách. Ich cesty bývali krátkodobé (2–3 týždne), ale viackrát v roku, často dlhodobé (2–3 roky). Niekedy sa vracali domov iba na výročné sviatky, najmä v období hlavných poľnohospodárskych prác. Na cesty brali svoje alebo cudzie deti na vyučenie, obvykle po skončení povinnej školskej dochádzky. Pracovné oblasti sa zvykli rajonizovať podľa rodín, jednotlivcov alebo obcí. Podomový obchod sa často vykonával ako celoživotné zamestnanie, vyznačoval sa medzigeneračnou následnosťou. Životný rytmus podomových obchodníkov a kontakty s cudzími, často s neslovenskými krajmi sa odrazili v rodinnom živote. Manželky sa museli viac zapájať do poľnohospodárskych prác, ak odchádzala žena, muži mali na starosti výchovu detí. Ak chodili manželia spolu, dávali hospodárstvo do árendy. Podomoví obchodníci sa odlišovali od svojho prostredia zväčša vyššou vzdelanostnou úrovňou, rozhľadenosťou, vyššou kultúrou bývania, iným spôsobom správania. Ovládali cudzie jazyky a niektoré cudzojazyčné výrazy používali i v domácom prostredí. V cudzom prostredí sa medzi sebou zvykli dorozumievať tajnou rečou (argotom).