polokroj

prechodná forma medzi tradičným a mestským odevom. Mužský polokroj sa skladal z nevyšívanej košele mestského strihu, jazdeckých nohavíc, vesty a saka, všetko z priemyselných látok tmavých farieb. V letnom období nosili muži aj plátenné, na tmavo zafarbené nohavice mestského strihu. Súčasťou polokroja bol mestský klobúk alebo čiapka so štítkom. Všednou obuvou boli baganče, sviatočnou čižmy. Vrchným odevom v zimnom období bol kabát mestského strihu s dvojradovým zapínaním, z domáceho súkna alebo hrubej vlnenej látky tmavej farby. Ženský polokroj pozostával z rukávcov s krátkymi a úzkymi rukávmi, bielej spodnej sukne, blúzy, vrchnej sukne a zástery z priemyselných látok. Blúza a vrchná sukňa zvykli byť z toho istého materiálu rovnakej farby. Zástera bola tmavej farby, bez výzdoby alebo s minimálnou výzdobou. Namiesto čepca začali ženy nosiť šatku. Zmenil sa aj ženský účes, všeobecne sa rozšíril kont. Tradičný zimný odev nahradili svetre a vlniaky. Prechod k polokroju sa začal v hospodársky vyspelejších oblastiach Slovenska v 2. polovici 19. storočia a pokračoval v 1. polovici 20. storočia aj v ostatných regiónoch. Odkladanie tradičného odevu súviselo s intenzívnejším stykom s mestom, najmä však s odchodom mužov a žien za prácou mimo dediny. Do tradičného odevu začali z provinčnej módy miest prenikať niektoré súčasti a prispôsobovať sa dedinskému vkusu. Polokroj zachovával niektoré princípy tradičného odevu, ale prevládanie mestských prvkov a absencia farebnej výzdoby prispeli k jeho nivelizácii. V medzivojnovom období začali muži nosiť kupovanú konfekciu a ženy konfekčnú bielizeň. Od polovice 20. storočia polokroj spolu s tradičným odevom už len dožíval v najstaršej generácii.