polievka

tekuté, väčšinou teplé jedlo. Polievka, podobne ako kaša, patrí k najstarším jedlám ľudstva. Pripravovala sa odvtedy, ako človek dokázal zhotoviť hlinené nádoby. Jej základom je tekutina, najčastejšie voda alebo mlieko, v ktorých sa varia ďalšie potraviny. V tradičnej slovenskej kuchyni sa varila pestrá škála polievok: obilninové, zeleninové, strukovinové, kapustové, hubové, mliečne, ovocné, mäsové. Varili sa čisté polievky a veľmi často „podbité“ polievky zahustené zápražkou z tuku a múky, prípadne zátrepkou z mlieka alebo smotany a múky. Tradičné boli polievky varené z nakysnutej múky, kyslej kapusty, mlieka, bryndze. Suroviny sa v polievkach často miešali. Do kapustnice sa pridávali sušené huby či sušené ovocie, niekedy zasa zemiaky či rezance, prípadne klobása, údené mäso, do hríbovej polievky sa pridávala koreňová zelenina a zemiaky, do fazuľovej polievky údené mäso a rezance a pod. Suché cestoviny sa zvykli zavárať do mliečnych polievok a vývarov z hovädzieho a hydinového mäsa. Polievky bývali sýte, preto sa v roľníckych domácnostiach varili a podávali ráno, pred celodennou prácou. Jedli sa zvyčajne tak, že sa do nich namáčal chlieb alebo placky, preto sa polievky na severovýchodnom Slovensku nazývali mačanky. Polievky mali aj obradovú funkciu, podávali sa v rámci sviatočného menu. K regionálnym štedrovečernými jedlám patrila napríklad kapustnica, šošovicová, hubová, ovocná polievka a k svadobným jedlám najčastejšie slepačia polievka s rezancami, prípadne barania polievka.