domácka výroba drevenej krytiny – šindľov. Na území Slovenska bolo rozšírené v oblastiach s dostatkom dreva ihličnatých stromov. Šindle sa v rámci doplnkového zamestnania vyrábali na vlastnú potrebu aj na predaj, pretože sa používali tiež mimo oblastí budovania drevených stavieb, a to aj… čítať ďalej
(pastorok, pastorkyňa) dieťa po smrti oboch rodičov, v prípade úmrtia jedného rodiča polosirota. V tradičnom rurálnom prostredí sa o ne zväčša starali krstní rodičia či starí rodičia, alebo iní matkini príbuzní. Ak sa tak nestalo, žili a pracovali u cudzích ľudí za bývanie, stravu… čítať ďalej
druh samonosného prelamovaného textilu, zhotoveného ihlou šitím slučiek, uzlíkov a krížením nití. Ako samostatný textil sa na Slovensku zhotovoval len v mestskom prostredí, a to v oveľa menšej miere ako čipky pletené paličkami, ihlicami alebo sieťované. Z domáckej výroby na dedinách je známa… čítať ďalej
domácka a remeselná výroba sít (náčinie na osievanie a pasírovanie s malými otvormi), riečic (náčinie na osievanie s veľkými otvormi) a ich predaj. Sitárske remeslo sa na území Slovenska objavilo v 17. storočí. Centrami tohto cechového remesla bola Bratislava a Oslany. Na… čítať ďalej
trvalé obydlie vyhĺbené v stenách vulkanických hornín alebo sprašových pôd. Vyskytovali sa v oblasti Štiavnických vrchov – Brhlovce, Lišov a na sútoku Hrona s Dunajom – Kamenica, Chľaba, Leľa, Bajtava. Situované boli na okraji dedín. Vznikali povedľa pivníc na uskladnenie vína. Niekedy pozostávali… čítať ďalej
pomenovanie stredovekých mestských šancí na ostrove Djurgảrden, na predmestí Stockholmu (Švédsko). Na ich mieste bola 1891 verejnosti sprístupnená muzeálna expozícia štyroch prevezených a nanovo postavených usadlostí. Múzeum bolo vybudované A. Hazeliom, ktorý sa inšpiroval svetovými výstavami v Paríži (1867) a vo Viedni… čítať ďalej
uskladňovanie ovocia s cieľom predĺžiť jeho pôvodné vlastnosti (vzhľad, chuť, vôňu) i do mimosezónneho obdobia. Význam skladovania ovocia narastal postupne s rozvojom obchodu s ovocím. Niektoré odrody ovocia získavali vhodným uskladnením na kvalite (hrušky uhniličením, plánky namrznutím). Ovocinárska literatúra v 18. a 19…. čítať ďalej
objekty, predmety a spôsoby, ktorých poslaním bolo zachovať úrodu na dlhšiu dobu, aby boli vhodné na konzumáciu ľuďmi a na skrmovanie zvierat. Plodiny predstavovali biologický materiál, pre ktoré bolo potrebné pri skladovaní vytvoriť optimálne podmienky na zachovanie ich vlastností, a… čítať ďalej
druh manufaktúrnej a neskôr továrenskej priemyselnej výroby rôznych druhov liateho a dutého skla. Najstaršia tradícia sklárstva siaha u nás do staršej doby kamennej (koráliky). Z rímskeho obdobia sa zachovalo sklo importované, ale aj doma vyrábané. Písomné správy o stredovekých hutách sú z roku 1350 (Trenčianske… čítať ďalej
predaj, vsádzanie sklených tabúľ do rámov okien, nábytku a drobných doplnkov. Formou remesla sa začalo uplatňovať v mestách na už v 15.–16. storočí v spojitosti so zakladaním sklární. Až do vynájdenia tabuľového skla sa okná v architektúre vyšších spoločenských vrstiev zasklievali pomerne malými sklíčkami (tzv…. čítať ďalej
podomový obchod s výrobkami z dutého skla. Sklenkárstvo, podobne ako vandrovné sklenárstvo, sa rozvinulo vo forme ľudové podomového zamestnania vidieckeho obyvateľstva obcí situovaných v blízkostí sklární. Zo sklárskej produkcie úžitkového skla distribuovali sklenkári jednoduchšie a lacnejšie výrobky prevažne do vidieckych domácností. K najtypickejším sklenkárskym… čítať ďalej
vzdelávacia a výchovná inštitúcia. Štát vstúpil do školského vzdelávania až v dobe osvietenstva. Dovtedy boli zriaďovateľom škôl, v dedinských komunitách najnižších typov poskytujúcich základy gramotnosti, výlučne cirkvi. Školská reforma z r. 1777 sa týkala predovšetkým štátneho školstva, ale podľa nej sa organizačne prispôsobovali aj… čítať ďalej
divadelné predstavenia žiakov. Vznikli v období reformácie na evanjelických školách a napomáhali vo výučbe latinčiny. Námety čerpali najmä zo Starého zákona a boli hlavne cvičeniami v rečníctve a deklamovaní. V období rekatolizácie sa hrávali aj na jezuitských gymnáziách, príležitostne tiež na verejnosti so… čítať ďalej
tvarovka obdĺžnikového tvaru z pálenej hliny používaná na pokrytie strechy. Vyrábali sa dva druhy škridlíc: ploché so segmentovým ukončením (bobrovka) a profilované, s rovným ukončením, po stranách s perom a drážkou (falcovka). Škridlice na latách pridŕžali hranaté výstupky na spodnej strane. Aby sa… čítať ďalej
(kasňa) druh odkladacieho nábytku, ktorý slúžil na úschovu odevov a textílií. Existovali dve formy skrine: staršia s jednokrídlovými a mladšia s dvojkrídlovými dverami. V priestore skrine bol buď jednoduchý vešiak na zavesenie vrchného odevu, alebo viacero poličiek na uloženie bielizne či bytového textilu…. čítať ďalej
(špajkasňa) druh odkladacieho nábytku. Priestor skrine bol zvisle rozdelený na dve časti. V jednej bolo niekoľko hlbokých zásuviek nad sebou a v druhej poličky. Časť s poličkami sa zatvárala na jednokrídlové dvere. Zatvorením a zamknutím dverí sa súčasne znemožnilo vytiahnutie zásuviek. Časť s poličkami… čítať ďalej
úprava odevných súčastí alebo tkanín v škrobovom roztoku. Účelom škrobenia bolo najmä vystuženie, ktoré sa dosiahlo následným hladením. Väčšia hladkosť povrchu čiastočne zabraňovala znečisteniu a uľahčovala pranie. Škrobili sa najmä súčasti sviatočného odevu z jemných materiálov – čepce, šatky, rukávce, spodné… čítať ďalej
hudobné združenia muzikantov len so sláčikovými nástrojmi. Sú základom muzík na Slovensku. Najmenšie je spojenie dvoch hráčov, predníka a kontráša (na východnom Slovensku), aj keď také obsadenie bolo len neštandardným, núdzovým riešením. Ustáleným archaickým obsadením sú primáš, kontráš a basista (od… čítať ďalej
suché zvyšky stebiel vymlátených obilnín. Slamu možno rozdeliť na základe biologického pôvodu na pšeničnú, jačmennú, ražnú a pod., alebo podľa jej využitia na kŕmnu (z jarných druhov obilia) a stelivovú (z ozimných druhov obilia). Kŕmna slama sa skladovala v stodole alebo inom zastrešenom… čítať ďalej
obradová maska muža, zriedkavo ženy, zahalená do slamy, prípadne hrachoviny. Nejde o maskovanie tváre, ale celej postavy. Základom masky bola slama v jej agrárno-prosperitnej funkcii. Používala sa dvomi spôsobmi: zakrútená do povriesla, ktorým sa ovinula celá postava; rovné slamené steblá priviazané na… čítať ďalej
(kvočka, pavúk, muší raj) obradový vianočný alebo dožinkový predmet, symbol úrody; predchodca vianočného stromčeka, znak Vianoc. Zhotovoval sa z najkrajších klasov alebo z posledného požatého obilia. Na niektorých miestach severného Slovenska sa ako symbol úrody robil už na dožinky, posväcoval 15. augusta… čítať ďalej
výroba slameníc, nádob okrúhleho alebo podlhovastého tvaru, zásobníc, úľov a ďalších úžitkových predmetov zo slamy. Výrobcovia pracovali prevažne s ražnou slamou, pretože bola dostatočne dlhá, pružná a tenká. Výrobky sa zhotovovali technikou špirálového pletenia: prameň slamy, prechádzajúci cez koženú rúrku alebo… čítať ďalej
podkožná tuková vrstva ošípaných. V tradičnej slovenskej kuchyni bola slanina charakteristickou a významnou potravinou. Domáca slanina v horských oblastiach nebola hrubá. Zo zabitej ošípanej sa vyrezali pláty slaniny pozdĺž chrbtice, čím vznikli dve rovnaké polovice. Dôkladne sa potreli soľou, okorenili… čítať ďalej
(kura domáca) dospelá samica vtáka z radu hrabavých. Ešte v 18. storočí sa na území Slovenska chovali menšie druhy a v malých množstvách. Spôsobil to nedostatok obilia potrebného na ich kŕmenie. Malá pozornosť sa vtedy venovala i samotnému chovu. Zmeny nastali až… čítať ďalej
(hnilec, pleseň, rapavka, zabre, žaba, žiabre) ochorenia ústnej dutiny, prejavujúce sa svetlými fľakmi, slinením, zväčšením uzlín na krku. Podľa tradičných názorov ju vyvolávala špina z predmetov, ktoré dieťa cmúľalo. Podľa inej predstavy bola príčinou žaba sediaca pod bradou. V Gemeri a na… čítať ďalej
(trnka, wengerka) plod rovnomenného stromu slivky domácej, jedno z najrozšírenejších pestovaných druhov ovocia na Slovensku. Patrí medzi typické ľudové ovocie so širokými možnosťami hospodárskeho využitia. Pravlasťou tohto ovocia je juhozápadná Ázia, odkiaľ sa vplyvom Grékov a Rimanov rozšírilo do celého Stredomoria,… čítať ďalej
nebeské teleso, centrálna hviezda Slnečnej sústavy. V tradičných predstavách zdroj pozitívnej magickej sily, tepla, dobra, čistoty; jeho svetlo zaháňa tmu a zlé sily. Dobré pôsobenie mali prenášať znaky Slnka (solárne znaky) – kruhy ozubené po obvode alebo kruhy s osem- či šesťlistou… čítať ďalej
astronomický začiatok leta (21. jún) a zimy (21. december). Najdlhší a najkratší deň v roku. V kalendári indoeurópskych národov bod pre časovú orientáciu, začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody i človeka a na zabezpečenie jeho existencie v ďalšom období. Najstaršia… čítať ďalej
potomkovia pôvodných slovanských obyvateľov Karpatskej kotliny. Časť predkov dnešných Slovákov sa prisťahovala do svojich sídiel koncom 5. a v 6. storočí. Prisťahovaní Slovania boli organizovaní v rodoch a kmeňoch a nevytvorili štátnu organizáciu. Juhozápadné Slovensko bolo v 7. storočí východným okrajovým… čítať ďalej
Slováci alebo ich potomkovia žijúci v enklávach a diaspórach mimo územia Slovenska. Do konca 17. storočia žili Slováci takmer výlučne v hraniciach dnešného Slovenska. Od 18. storočia, v dôsledku preľudnenia severných žúp Uhorska, zlých hospodárskych podmienok a náboženského prenasledovania začali Slováci kolonizovať spod… čítať ďalej
jazyk Slovákov. Patrí, spolu s poľštinou, češtinou, dolnou a hornou lužickou srbčinou k západnej vetve slovanských jazykov. Praslovanský základ slovenčiny sa doformoval v 6.-8. storočí. Za základ slovenčiny možno pokladať jazyk etnika, ktoré v 9. storočí obývalo Veľkú Moravu. Najbúrlivejší vývin prekonala… čítať ďalej
ľudovoumelecké družstvo na výrobu keramiky, názov modranskej dielne od roku 1952 do súčasnosti. Dielňu v Modre založili roku 1883 s názvom Keramicko-priemyselné učilište; 1888 si ju prenajal moravský džbankár J. Mička, ktorý bol autorom viacerých jej výrobkov, nesených v duchu moravských predlôh; 1918 vznikla v Modre Účastinná spoločnosť… čítať ďalej
stredoeurópska krajina, územie ktorej je vymedzené hranicami Slovenskej republiky. Prírodné prostredie sa člení sa na 2 základné krajinné typy: nížinnú a horskú krajinu. Nížinná krajina zahrnuje Záhorskú, Podunajskú a Východoslovenskú nížinu, čo predstavuje približne 29 % z celkovej plochy územia. Vzhľadom na charakter… čítať ďalej
slovesná zložka folklórnej tradície. Základné skupiny slovesného folklóru tvoria príbuzné folklórne druhy a žánre: z ľudovej prózy rozprávky, povesti, spomienkové rozprávania a rozprávania zo života (memoráty), legendy, humoristické rozprávania a anekdoty; parémie (ustálené výroky): príslovia, porekadlá, úslovia, povrávky, poverové výroky,… čítať ďalej
(čeľadník, maďarsky čeléd, nemecky dinsbote) mládenec pracujúci vo vidieckej alebo mestskej rodine za odmenu (služobníctvo). Na vidieku najímali sluhov majetnejší gazdovia, ale i rodiny s nedostatkom pracovných síl (paholok). Zámožnejší gazdovia zamestnávali väčší počet sluhov, ktorí mali rozdelené pracovné povinnosti a… čítať ďalej
(dzífka, služnyca, robotná pospolkyňa, chúva, maďarsky čelédláň, nemecky dínstmédchen) mladé slobodné dievčatá (nezriedka aj šesťročné) pracujúce vo vidieckej alebo mestskej rodine za odmenu. V rodinách strednej a majetnejšej vrstvy mestského obyvateľstva nachádzali zamestnanie obvykle dievčatá z okolitého vidieka. Vykonávali práce spojené s vedením… čítať ďalej
(čeľaď, maďarsky čelédšég, nemecky díneršaft) socio-profesijná skupina patriaca k sociálne nižším vrstvám mestského a vidieckeho obyvateľstva. Tvorili ju najmä mladí slobodní ľudia, dievky, mládenci (sluha, slúžka, paholok). Osobitnú skupinu, ktorá sa častejšie vyskytovala vo vidieckom spoločenstve, predstavovali deti (detský sluha). V mestách… čítať ďalej
domáce drobné nečistoty sústredené zametaním podlahy. V magickom zmysle sa považovali za súčasť domácnosti a gazdovstva. Symbolizovali mnohopočetnosť, podľa tradičných predstáv uchovávali prosperitu a šťastie a vyjadrovali pozitívny princíp koncentrácie prvkov do jedného celku. Využívali sa ako prostriedok vo veštbách, liečení i… čítať ďalej
najtučnejšia časť mlieka. V tradičnej kuchyni sa smotana zbierala zvrchu kyslého mlieka a v mutovníku sa z nej stĺkalo maslo. Na Slovensku sa maslo robilo predovšetkým z kravskej smotany, v oblastiach s rozvinutým chovom oviec sa ku kravskej pridávala aj ovčia smotana. V bohatších… čítať ďalej
zánik ľudského života, podľa ľudových predstáv sprevádzaný odchodom duše z tela. V tradičnej kultúre Slovenska bola pokladaná za bežnú súčasť života. Vo chvíľach smrti človeku poskytovala starostlivosť jeho rodina. Najviac sa pociťoval odchod ľudí v produktívnom veku, zatiaľ čo v prípade nevyliečiteľne chorých a nevládnych… čítať ďalej
(Smrť, kmotra, tetka Smrť) démonická bytosť; personifikácia smrti v ľudových predstavách a v ústnej ľudovej slovesnosti. Vyslovenie jej mena sa v strachu pred privolaním často zakazovalo (tabu) a vyjadrovalo opisne pomocou jej vlastností (zubatá, tá s kosou). Stelesnená Smrť mala ľudskú i… čítať ďalej
nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou; v tradičnom zvykosloví Slovenska jeden z dvoch (spolu s nasledujúcou Kvetnou nedeľou) termínov symbolického vynášania zimy a smrti z chotára obce a prinášania jari. Ešte v polovici 20. storočia všeobecne rozšírený obyčaj zhotovenia a oblečenia ženskej (Muriena, Morena, Smrť,… čítať ďalej
odevné súčasti, ktoré sa nosili v období smútku za mŕtvym alebo počas pôstu. Smútočný odev si obliekali pozostalí na pohreb a podľa stupňa príbuznosti ho nosili určitý čas aj po pohrebe. Väčšinou sa nosili archaické súčasti málo alebo vôbec nezdobené, muži… čítať ďalej
(pokora) spôsob dodržiavania prejavov žiaľu po smrti blízkych príbuzných, tradíciou stanovený na určité obdobie (zvyčajne rok). Navonok sa prejavoval predpísaným správaním, okamžitým zastavením práce v dome (nesmelo sa variť ani vykonávať určité domáce práce), bdením a modlením až do pohrebu a nezriedka… čítať ďalej
(riozgy, rozgy) – archaický transportný prostriedok zo zväzku haluzí. Používal sa na približovanie kopy sena z vysoko položených lúk, ťažko prístupných pre dopravné prostriedky. Zhotovoval sa priamo na lúke. Náklad sena ťahala obyčajne jedna osoba, ojedinele zapriahali do smyku ťažné zviera;… čítať ďalej
(krnie, krne, lazidla, karpce) pomôcka uľahčujúca pohyb na zasneženom teréne, ktorá sa upevňovala na obuv. Rozšírené boli snežnice zhotovené z prútenej obruče s priemerom 30-35 cm, vypletané koženými prúžkami, drôtom, zriedkavejšie aj doštičkami. V oblasti Vysokých a Nízkych Tatier sú známe snežnice vo forme… čítať ďalej
ručne, neskôr i strojmi zviazané pokosené obilie. Pri žatve srpom (kosákom) alebo kosou sa hrste obilia (huša, táčka, pomitka) viazali do snopov pomocou povriesel. Na rozprestreté povrieslo ukladala žnica odobraté hrste obilia, ktoré sa následne zviazali do snopu. Poviazané snopy… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
