slamienkárstvo

výroba slameníc, nádob okrúhleho alebo podlhovastého tvaru, zásobníc, úľov a ďalších úžitkových predmetov zo slamy. Výrobcovia pracovali prevažne s ražnou slamou, pretože bola dostatočne dlhá, pružná a tenká. Výrobky sa zhotovovali technikou špirálového pletenia: prameň slamy, prechádzajúci cez koženú rúrku alebo prstenec z prútia, sa formoval do žiadaného tvaru, pričom sa obkrúcal a zošíval štiepaným vŕbovým prútom alebo tenkým lubom. Takto sa vyrábali aj pevné košíky z korienkov borovice, smreka, borievky a agátu. Z pásikov, koso pletených zo stebiel slamy alebo tráv, sa zošívali kapsy a letné klobúky. Osobitnou technikou sa zo slamy plietli rôzne zvykoslovné a dekoratívne predmety. V niektorých dedinách bolo slamienkarstvo vedľajším sezónnym zamestnaním miestnych náturistov. Strediská intenzívnej domáckej výroby zo slamy boli na Záhorí (Závod, Vrbovce), Považí (Dubodiel), Ponitrí (okolie Bánoviec nad Bebravou), v južnom Gemeri, Novohrade a Honte (Držkovce, Nedelište, Sebechleby).