škrobenie odevu

úprava odevných súčastí alebo tkanín v škrobovom roztoku. Účelom škrobenia bolo najmä vystuženie, ktoré sa dosiahlo následným hladením. Väčšia hladkosť povrchu čiastočne zabraňovala znečisteniu a uľahčovala pranie. Škrobili sa najmä súčasti sviatočného odevu z jemných materiálov – čepce, šatky, rukávce, spodné sukne, mužské košele a čipky na nich. Používanie škrobu začiatkom 18. storočia dokladá nariadenie Znievskeho panstva v Turci, ktorým sa zakazuje poddaným šaty bielene s krohmelom krohmeliti a škrobom škrobiti. Do začiatku 20. storočia si ženy samy vyrábali škrob z postrúhaných zemiakov a vody. Na dne usadenú škrobovitú kašu pridávali do poslednej vody pri plákaní. V prvej polovici 20. storočia sa začal používať aj priemyselne vyrobený škrob.