skladovanie poľnohospodárskych plodín

objekty, predmety a spôsoby, ktorých poslaním bolo zachovať úrodu na dlhšiu dobu, aby boli vhodné na konzumáciu ľuďmi a na skrmovanie zvierat. Plodiny predstavovali biologický materiál, pre ktoré bolo potrebné pri skladovaní vytvoriť optimálne podmienky na zachovanie ich vlastností, a zároveň zabezpečiť úrodu pred krádežou, požiarmi, prípadne iným znehodnotením. Obilie sa uskladňovalo dvoma spôsobmi: v prenosných a neprenosných zásobniciach. Prenosné zásobnice boli zhotovené z hliny, slamy (slamenica), vydlabané z kmeňa stromu (kadlub), kresaného dreva (súsek). K neprenosným patrili obilné jamy, stabilné drevené priečiny osadené v sýpkach, komorách. Niekedy sa obilie držalo vysypané na povalách. Zemiaky, repa, mrkva, kapusta sa uskladňovali v jamách umiestnených často v interiéroch obytných stavieb, v pivniciach alebo v hrobliach mimo obytných stavieb. Strukoviny sa zvyčajne držali v slamených nádobách. Na uskladnenie kukurice sa na veľkostatkoch už od 18. storočia začali stavať sušiarne, ktoré sa na roľníckych hospodárstvach objavili na konci 19. a začiatku 20. storočia. Sociálne slabšie vrstvy roľníkov uskladňovali kukuricu tradičným spôsobom – zavesenú v šúľkoch na žŕdkach pod odkvapom strechy alebo na povalách.