Smrťhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/smrt.jpg500619Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
Smrť
(Smrť, kmotra, tetka Smrť)
démonická bytosť; personifikácia smrti v ľudových predstavách a v ústnej ľudovej slovesnosti. Vyslovenie jej mena sa v strachu pred privolaním často zakazovalo (tabu) a vyjadrovalo opisne pomocou jej vlastností (zubatá, tá s kosou). Stelesnená Smrť mala ľudskú i zvieraciu podobu: ženy neurčitého (skôr staršieho) veku, oblečenej v odeve alebo zahalenej v plachte bielej (smútočnej) farby; bieleho zvieraťa (koza, hus, mačka, pes, zajac) neraz nezvyčajnej veľkosti. Ukázala sa tomu, kto mal v krátkom čase zomrieť, niekedy sa objavovala na miestach tragédií. Jej pôvod sa odvodzoval z duše žien, ktoré umreli v šestonedelí pred vádzkou, alebo starých žien, ktoré umreli slobodné. Najmladšou a najrozšírenejšou predstavou Smrti je kostlivec s kosou, často na koni. Sprostredkovali ju z kresťanského umenia stredoveké nástenné maľby a kníhtlač. Látky o Smrti sú rozšírené aj v démonologických podaniach (napríklad motív ako človek preľstil či spútal Smrť, čo si poň prišla). V pohrebných hrách Smrť predstavovala pustošivé ničenie, a zároveň ukazovala obnovujúcu silu života. Jej zobrazenie v ľudovom výtvarnom umení, najmä v maľbe na skle, sa stotožňuje s barokovou apokalyptickou predstavou;
druh masky: (a) Smrtka: strašidelná maskovaná postava v mikulášskych a vianočných obchôdzkach. Zobrazuje ju vysoký chudý chlap v bielej plachte so zamúčenou tvárou a so starou vyštrbenou kosou. Vo fašiangovej obchôdzke s kozou je spolupútnikom čerta (Zamagurie), zriedkavo sa vyskytuje aj v priadkových hrách (najmä na východnom Slovensku; (b) novodobý typ fašiangovej masky zobrazujúcej kostlivca;
označenie slamenej figuríny Moreny (symbolu zimy) na Spiši a v Gemeri.
Smrť v ilustrácii M. Benku k rozprávke Smrť kmotra a zázračný lekár. Prevzaté z Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti. Bratislava 1958, 242
Smrť v ilustrácii M. Benku k rozprávke Smrť kmotra a zázračný lekár. Prevzaté z Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti. Bratislava 1958, 242
Kiliánová, G.: Ľudová próza. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 282-300. Chorváthová, Ľ.: Smrť. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 74, mapy 17-24. Botík, J. (ed.) a kol.: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Bratislava 2001.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.