sitárstvo

domácka a remeselná výroba sít (náčinie na osievanie a pasírovanie s malými otvormi), riečic (náčinie na osievanie s veľkými otvormi) a ich predaj. Sitárske remeslo sa na území Slovenska objavilo v 17. storočí. Centrami tohto cechového remesla bola Bratislava a Oslany. Na dedinách sa sitári ako remeselníci uvádzajú len v Kamenci a Hornej Vsi (obce pri Oslanoch). V roku 1828 bolo na území Slovenska 32 cechových sitárov. Koncom 19. storočia remeselnú výrobu sčasti nahradili sitári a riečičiari na Kysuciach výrobou i predajom v širšom rozsahu. Rám sita alebo riečice sa zhotovoval z 2 smrekových alebo jedľových lubov, sformovaných do kruhového tvaru. Medzi ne sa naplo dno, vyrábané pletením alebo tkaním z drôtu, konských vlasov alebo z tenkých lubov z liesky a lipy. Na sitá sa používali aj kupované továrenské tkaniny zo železného a mosadzného drôtu. Sitá slúžili najmä na preosievanie krupice, zrna, múky, čierneho korenia, riečice na čistenie obilia a strukovín, aj ako súčasť úľa. Sitári zhotovovali aj lubové koše. Vznikom poľnohospodárskej veľkovýroby a možnosťami iného zárobku sitárstvo zaniklo a sitá sa stali produktom priemyselnej výroby.