Smrtná nedeľa

Smrtná nedeľa

Smrtná nedeľa 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Smrtná nedeľa

nedeľa dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou; v tradičnom zvykosloví Slovenska jeden z dvoch (spolu s nasledujúcou Kvetnou nedeľou) termínov symbolického vynášania zimy a smrti z chotára obce a prinášania jari. Ešte v polovici 20. storočia všeobecne rozšírený obyčaj zhotovenia a oblečenia ženskej (Muriena, Morena, Smrť, Kyselica) či mužskej (Dedko) alebo oboch figurín, ich vynesenie so spevom za dedinu a hodenie do vody, vykonávali dospievajúce dievčatá (v niektorých oblastiach Slovenska spolu s mládencami). Menej rozšírený bol zvyk, pri ktorom mládež v tento deň navštevovala domy s vyzdobeným konárom či stromčekom ako symbolom prineseného leta, za čo dostávala naturálie. Počas pôstneho predveľkonočného obdobia tvorili tieto obyčaje súčasť stretávania sa mládeže, spoločného spievania a jarných hier v prírode, po ktorých prípadne nasledovalo spoločné pohostenie. V Liptove, Orave a Turci zvykli figuríny pripravovať (prípadne aj vyniesť) v predvečer tohto dňa. Počas nedele potom mládež chodila po domoch s piesňami a vinšami, oznamujúcimi vynesenie zimy, za čo si pýtala odmenu vo forme potravín (vajíčka, slaninu, kapustu, múku). V horehronských obciach Závadka a Šumiac figurínu volali Marejna a túto nedeľu nazývali preto Marejnová nedeľa. V liptovskej obci Dovalov nedeľu nazývali Šúľková, pretože na obed tu ako pôstne jedlo varili dlhé šúľané cestoviny. Ich konzumácia mala zabezpečiť, že na obilí narastú dlhé a veľké klasy.

AutorViera Feglová

Literatúra

Dobšinský, P.: Slovenské obyčaje, povery a čary. Bratislava 1993, 116.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986, 157-174.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only