smútok

(pokora)
spôsob dodržiavania prejavov žiaľu po smrti blízkych príbuzných, tradíciou stanovený na určité obdobie (zvyčajne rok). Navonok sa prejavoval predpísaným správaním, okamžitým zastavením práce v dome (nesmelo sa variť ani vykonávať určité domáce práce), bdením a modlením až do pohrebu a nezriedka ešte aj po ňom (v Čičmanoch sa rodina modlila deväť dní od úmrtia) a smútočným odevom. Počas bdenia pri mŕtvom, ktorý podľa predstáv nesmel v dome do pohrebu ostať sám, sa podávalo pohostenie, prítomní sa hrali karty a podobne. Počas ročného smútku sa domáci nesmeli zúčastňovať na zábavách spojených s hudbou a tancom, v rodine sa nesmela konať svadba. V prípade, že sa vydávala sirota, konal sa pred ohláškami cirkevný obrad zloženia smútku, miestami spojený s návštevou hrobu. Rímskokatolícka cirkev nariaďovala spájať smútok s modlením sa za mŕtveho a s pôstom. Prejavom smútku bol aj kar, dávanie peňazí na zádušnú omšu, obdarúvanie žobrákov modliacich sa za uspokojenie duše mŕtveho.