(mlatba) uvoľňovanie zrna z klasov pokoseného obilia. Do konca 19. storočia sa mlátilo dvoma technikami: cepmi a tlačením obilia. Cepmi sa mlátilo v stodole, len sociálne slabší roľníci, ktorí ju nemali, mlátili vonku. Proces mlátenia obilia mal dve pracovné fázy: predmlacovanie (oklepávanie,… čítať ďalej
(holovnica, holohumnica, mlatovňa, mlat, bojisko, tok) najrozmernejší centrálny priestor stodoly, na oboch koncoch priechodný, slúžiaci najmä na ručné mlátenie a čistenie obilia. V zime sa tu rezala aj sečka, ak neboli iné priestory, bol tu uložený voz a ďalší hospodársky inventár…. čítať ďalej
zdržanie sa slovnej komunikácie. Bolo vyžadované pri niektorých magických úkonoch na koncentráciu duševných síl. Podľa tradičných predstáv bolo podmienkou pasívnej ochrany pred démonmi alebo víťazstva nad čarami. Človek ním mohol získať silu premôcť kliatbu spočívajúcu na ňom alebo inej osobe, čo je… čítať ďalej
spracovanie obilných zŕn na múku a iné produkty. Pôvodne sa múka získavala ručným tlčením obilia v stupách. Najjednoduchšie zariadenie na mletie obilia bol ručný obilný žarnov, ktorý bol bežnou súčasťou roľníckych domácností na Slovensku ešte na začiatku 20. storočia. Od 12.,… čítať ďalej
(kurastra, mladno mleko, mledzivo, mľadzivo, sirenie, šara) prvé mlieko po otelení kravy. Na západnom a strednom Slovensku sa nazývalo podobne ako u iných slovanských národov – mlezivo. Na východnom Slovensku prevládali názvy kuľastra, kurastra (z latinského colostra), ktoré sa na naše územie… čítať ďalej
činnosť zameraná na získavanie a spracúvanie mlieka na mliečne výrobky, súčasť dobytkárstva a pastierstva. Do valaskej kolonizácie bolo hlavným účelom chovu oviec, kráv i kôz získanie mäsa, vlny a kože. Rozvoj mliečneho hospodárstva začal na území Slovenska rozšírením salašníctva, v rámci ktorého bolo… čítať ďalej
jedlá, ktorých základom je mlieko alebo iný mliečny produkt. K najrozšírenejším v tradičnej slovenskej kuchyni patrili mliečne polievky, ktoré sa varili buď nasladko: zavarením cestoviny do vriaceho mlieka, alebo nakyslo: varené zo srvátky alebo rozriedeného tvarohu. Niektoré z týchto polievok boli chuťove blízke… čítať ďalej
(dluhaň, kozák, kozáčik, latka, mliešar, šiňak) hlinená vyššia nádoba s mierne vydutým korpusom a vysoko posadeným uškom, niekedy na hrdle s malým žliabkom (pyštek), s obsahom 0,5 – 1,5 l. Používala sa na varenie a uskladňovanie (kysnutie) mlieka. Mliečniky boli na hrdle a vo… čítať ďalej
tekutina vylučovaná mliečnou žľazou samíc cicavcov. Získava sa dojením. V slovenskej tradičnej kuchyni sa využívalo kravské, ovčie a kozie mlieko. Ovčie mlieko sa zvyklo piť v oblastiach s rozvinutou ovčiarskou tradíciou, kozie najmä v oblastiach severozápadného a severovýchodného Slovenska, no často sa pre jeho… čítať ďalej
budova s mlecím zariadením. Slúžila najmä na mletie obilia, obvykle v nej bolo aj obydlie mlynára. V stredoveku každé zariadenie na vodný pohon (mlyn pílny, valchovný, hámorný, papierenský); mechanické zariadenie na mletie. Základom mlyna na výrobu múky a iných produktov z obilia bol spodný… čítať ďalej
remeselník, spracúvajúci obilie na múku a iné produkty. Mlynár spravidla vedel mlyn aj postaviť, zostaviť a opravovať jeho technické zariadenie, osadzovať a kresať mlynské kamene. Nastavenie mlynského zariadenia bolo súčasťou majstrovskej skúšky. Mlynári vedeli obsluhovať aj ďalšie zariadenia, ktoré bývali… čítať ďalej
remeslo spracúvajúce obilie na múku a iné produkty (krúpy, šrot). Ako remeslo sa na Slovensku začalo šíriť od 13. storočia. Právo mlyna (ius molae) patrilo k menším regálnym právam (úžitkové práva patriace panovníkovi). Za feudalizmu mohli mlyny budovať najmä kláštory a… čítať ďalej
tekutý výlučok močovej sústavy človeka, zvieraťa. V tradičnom spracovaní koží, textilu sa používal na ich konzervovanie, farbenie a úpravu (napríklad pri valchovaní súkna). Z hľadiska mágie bol moč dievčaťa považovaný za afrodiziakum a tvoril súčasť nápojov lásky. V tradičnej medicíne sa moč používal… čítať ďalej
prirodzená alebo umelá priehlbina naplnená vodou, v ktorej sa máčali stonky ľanu a konopy. Pri máčaní sa odhnívaním oddeľovala drevnatá časť stonky od vláken. Na máčanie sa využívali prirodzené priehlbiny v močariskách, na lúkach i zátoky vodných tokov. Umelo vytvorené močidlá boli… čítať ďalej
indigom farbená bavlnená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou – zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Na podobnom princípe je založené aj batikovanie. Ako rezerváž sa pri výrobe modrotlače používala krycia kaša – pap, ktorá sa nanášala ručne… čítať ďalej
druh farbiarstva zameraný na výrobu modrotlače. V Európe sa rozšírilo v súvislosti s importom indiga a módnych modrotlačových látok z Indie v 16. a 17. storočí. Na Slovensko preniklo v 18. storočí pravdepodobne z Nemecka. Tlačiari, ktorí. vzorovali látky, pracovali v rámci farbiarskych cechov. V 18…. čítať ďalej
deň, keď sa v remeselníckom prostredí nepracovalo. Pôvod má pravdepodobne v rímskej kultúre, kde sa deň po sviatku pokračovalo v hodovaní. Podľa poverových predstáv sa pondelok ako prvý deň v týždni pokladal za nešťastný na začatie vážnej pracovnej činnosti (remeslo, službu, cestu, predaj a podobne)…. čítať ďalej
(Mokuš) staroslovanská bohyňa so znakmi vyššieho božstva. Úcta k Mokoši ako ochrankyni oviec a priadok sa udržala v severoruskom a ukrajinskom folklóre až do polovice 19. storočia. Mala veľkú hlavu a dlhé ruky, v noci chodila po chalupách a priadla, ak sa kúdeľ… čítať ďalej
epidemická horúčkovitá choroba, prejavujúca sa nevoľnosťou, zvracaním, tmavými fľakmi a vredmi na tele. Podľa tradičných predstáv bol mor, ktorý po zemi roznášala Bohom poslaná smrť v podobe ženy, Božím trestom za hriešny život. Preto boli liečebnými a ochrannými praktikami modlitby, nosenie amuletov,… čítať ďalej
(gnava, hnetuch, prilíhač, mara, mura, nora, sedielko, sedlisko, zmora) poločlovek-polodémon; živá osoba s vrodenými alebo získanými nadprirodzenými schopnosťami a vlastnosťami; bytosť dusiaca, gniaviaca, prípadne i cicajúca krv spiacemu človeku; zosobnená príčina chorôb. V poverových predstavách najčastejšie žena, z ktorej v noci vychádzala duša a… čítať ďalej
(Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba) figurína ženy, symbol zimy, smrti. Zhotovila sa zo slamy, ktorou sa obalil drevený kríž, a obliekla do miestneho odevu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do… čítať ďalej
(pajcovanie) – spracovanie a upravovanie vzhľadu dreva, kovu, kože, textilu pomocou moridiel – roztokov alebo pár látok, ktoré ovplyvňujú farebnosť moreného materiálu a majú konzervačné účinky. V ľudovej výrobe sa uplatňovalo vo farbiarstve, pri spracúvaní kože, najmä však pri úprave… čítať ďalej
stavba spájajúca brehy riek, údolí a pod. Najstaršie a najrozšírenejšie sú cestné mosty. Stavali sa z dreva (trámové mosty), trvácnejšie a masívnejšie z kameňa (klenbové mosty). Stopy po mostných stavbách na Slovensku sú zo staroveku (rímske mosty) i z obdobia Veľkej Moravy. Od… čítať ďalej
náradie na zmotávanie a meranie nití. Palicové motovidlo, nazývané moták, tvorila drevená tyč, dlhá 1–2 m alebo 1–3 rífy. Na jednom konci mala priečku a na druhom samorastlú rázsochu, alebo mala na oboch priečky, umiestnené krížom na seba. Pri motaní sa motovidlo… čítať ďalej
poľnohospodárske náradie na ručnú kultiváciu pôdy. Pozostáva z pracovnej časti – listu a drevenej rúčky. Historické doklady potvrdzujú existenciu drevených motýk so železným okutím už v stredoveku. Vo svojej funkčnej podobe sa tieto motyky udržali až do 18. storočia, keď sa spomínajú v súpisoch… čítať ďalej
ručný spôsob kultivácie pôdy pomocou motyky a rýľa. V osobitých geografických, sociálnych a hospodárskych podmienkach si tento spôsob hospodárenia uchoval svoje opodstatnenie aj pri ornom hospodárení. Obrábanie pôdy motykou (rýľom) na poliach bolo na Slovensku doložené ešte v 50. rokoch 20…. čítať ďalej
(letačka, prepelka) hmyz so širokými blanitými farebnými krídlami (latinsky Lepidoptera). V tradičných predstavách jedna z podôb duše opúšťajúcej telo zomretého, symbol nesmrteľnosti a nespútanosti. Motýľa chyteného pred dňom Juraja (24. apríl) uviazali dievčatá v Bošáci do plachty na nosenie trávy, aby ich nechytili… čítať ďalej
zimovisko pre ovce vybudované na horských lúkach. Bola to masívna okrúhla ohrada pre ovce postavená z dreva, ktorej dovnútra naklonený vrch poskytoval ovciam aj čiastočné prístrešie proti dažďu a snehu. Ovce boli v čase zimovania kŕmené senom z okolitých lúk, vetvami z ihličnatých stromov… čítať ďalej
(hrachovinka) výšivka v sieti utvorenej pravidelným jednosmerným vytiahnutím osnovných nití z podkladového materiálu. Tie sa rozmanitým spôsobom obtáčajú niťou, čím vznikajú prepletené stĺpiky a prúžky s medzierkami. Šírka mriežky, charakter vzorov a zložitosť vzorov a farebných zostáv sa rôznili podľa regiónov. Výtvarne najvýraznejšie mriežky… čítať ďalej
rastlina z čeľade mrkvovitých, veľmi rozšírená a často pestovaná koreňová zelenina. Oranžovočervené odrody mrkvy sa dostali do Európy z Ázie cez Stredomorie prostredníctvom Arabov približne v 12. storočí. Počas stredoveku sa mrkva rozšírila do Francúzska a Holandska. Na Slovensku sa… čítať ďalej
(mŕtvica) tvrdá, necitlivá podkožná hrča, najmä na rukách, na tvári, ale aj nad pätou. Podľa názorov vychádzajúcich z mágie ju spôsobil kontakt s mŕtvym ako nečistou silou. Mŕtvu kosť malo dieťa, ktorého matka sa v tehotenstve dívala na pohreb, alebo človek, ktorý jedol… čítať ďalej
názov koláča vyskytujúci sa v obciach v južnom páse západného a stredného Slovenska. Patrí k najstarším slovanským pomenovaniam koláčov. Na Slovensku sa piekol pri príležitosti vianočných a veľkonočných sviatkov, na svadbu, na kar i na žatvu. S mrváňom sa chodilo aj do polí orodovať… čítať ďalej
(čír, dropky, halušky, krúpky, melence, steranka, škubance, tarhoňa, trhance, ťapky) tradičná cestovina tvarovaná mrvením tuhého cesta prstami. Novšie sa cesto zvyklo strúhať na kovových strúhadlách, čím vznikali mrvence vo veľkosti kukuričného zrna. Používali sa najmä ako závarka do mliečnych polievok…. čítať ďalej
potravina získaná mletím obilninových zŕn. Múka z obilia bola na Slovensku po stáročia základnou zložkou stravy. Pre svoju vysokú kalorickú hodnotu tvorila energetickú základňu výživy jeho obyvateľov. Najstarším spôsobom jej získavania bolo mletie na ručných mlynkoch – žarnovoch. Od včasného stredoveku sú… čítať ďalej
stavebné remeslo zamerané na budovanie a opravu murovaných stavieb. Najskôr najmä označenie stavebnej činnosti s použitím kameňa. Pretože murári pracovali s kamenármi, mali aj spoločné cechy. Prvý takýto cech vznikol roku 1521 v Kežmarku. V 16. až 18. storočí vzniklo na Slovensku 16 murárskych cechov…. čítať ďalej
stavebná konštrukcia, pri ktorej sa stena vytvára skladaním z menších stavebných prvkov – hlinených váľkov, nepálenej i pálenej tehly a neopracovaných kusov kameňa. Váľky aj tehly sa vyrábali ručne, z vlhkej, plevami alebo sečkou premiesenej hliny. Robili si ich buď sami stavebníci,… čítať ďalej
(dbanka, zbenka, bodenka, kiernicka, zbuška) náradie na mútenie masla. Na celom Slovensku bol rozšírený najmä stojatý typ, ktorého základ tvorila drevená nádoba kužeľovitého tvaru. Do jej okraja sa vsadzoval vrchnák v tvare menšej nádoby s okrúhlym otvorom, ktorým prechádzalo držadlo piestu. Piest… čítať ďalej
múzejná expozícia vytvorená v prírodnom prostredí z prenesených originálnych stavebných objektov alebo ich kópií, ktoré nebolo možné z rôznych príčin preniesť. Expozíciu tvoria exteriéry aj interiéry objektov a rekonštrukcie prírodného prostredia, v ktorom sú objekty vystavené. Takto vzniknutá expozícia dokumentuje nielen stavebnú kultúru, ale… čítať ďalej
(ľudová hudba) združenie viacerých muzikantov. Základom je koordinovaná súhra a rozdielna funkcia najmenej dvoch hudobníkov (gájd a huslí na hornej Orave), osobité obsadenie je v Turej Lúke (trubka, klarinet a heligónka). Väčšie muziky dosahujú do 9 muzikantov. Obvykle tvoria hudobný sprievod k tancu,… čítať ďalej
hráč, často aj výrobca hudobných nástrojov. Takými boli píšťalkári, fujaráši, gajdoši, citaráši, husliari… Hrali buď sami pre seba (obvykle doma, pastieri na paši, salaši), alebo v obci a ako vandrovní muzikanti. Vyrastali prevažne v muzikantských rodinách. Hudobnej zárobkovej činnosti sa venovali len… čítať ďalej
spoločenské situácie, obrady výročné, rodinné a všetky každodenné a slávnostné stretnutia a zhromaždenia, ktorých význam a vážnosť muzika významným spôsobom pozdvihla. Muzikanti sa zúčastňovali obchôdzok na Vianoce, fašiangy, hrali na dožinkových slávnostiach, svadbe, krstinách, tanečných zábavách a jarmokoch. Hrali najmä… čítať ďalej
druh mužského základného odevu. Košele na pracovné a všedné príležitosti sa šili z doma tkaného hrubšieho konopného alebo ľanového plátna. Na sviatočné príležitosti boli z jemnejšieho domáceho plátna alebo z kupovaných bielych materiálov. Do polovice 20. storočia existovali dva strihy košieľ, jeden bez… čítať ďalej
(halštuk, nakravalo) doplnok mužského odevu. Pôvodne štvorcová šatka, čiernej farby, uhlopriečne preložená, poskladaná a uviazaná okolo hrdla. V niektorých oblastiach Slovenska (Záhorie, Šariš, Abov) bola zredukovaná do pása, ktorého oba konce boli zdobené nášivkami a strapcami. Do tradičného odevu prešla z mestského… čítať ďalej
súčasť mužského základného pracovného aj sviatočného odevu kryjúca dolnú časť tela. Mužské zástery sa šili z domáceho i továrenského plátna prevažne modrej farby. Na juhu stredného Slovenska sa nosili i biele plátenné alebo čierne glotové a kartúnové zástery. Základnou funkciou mužskej… čítať ďalej
skupina tancov zväčša staršieho pôvodu, ktorých typickými nositeľmi v dávnejšej minulosti boli predovšetkým pastieri, vojaci, remeselníci a zbojníci. Vo vidieckom prostredí sa stali pokračovateľmi najmä sedliaci a valasi. Mužské tance boli súčasťou bežných zábavných podujatí, niektorých kalendárnych obyčají (fašiangové tance), rodinných… čítať ďalej
súbor odevných súčastí, pokrývok hlavy, obuvi a odevných doplnkov, ktoré ako celok vytvárajú odev mužov. Skladba základných odevných súčiastok mužského odevu člení Slovensko na tri veľké oblasti. Prvú oblasť tvorí západné, južné a časť východného Slovenska s gaťovým typom odevu, ktorého… čítať ďalej
upravené vlasy mužov. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia nosili muži na Slovensku dlhé vlasy, ktoré siahali do tyla alebo až po plecia. Základom účesu boli dozadu a do strán sčesané vlasy, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti…. čítať ďalej
domácka a remeselná výroba mydla. V stredoveku sa v mestách používalo na pranie a umývanie mazľavé lúhové mydlo, uskladňované v nádobách. Tvrdé mydlo, dovážané ako prostriedok na zjemnenie pleti, vyrábali v 15. storočí v Benátkach (benátske mydlo). Na Slovensku sa výrobou mydla ešte skôr… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
