modrý pondelok

modrý pondelok

modrý pondelok 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

modrý pondelok

deň, keď sa v remeselníckom prostredí nepracovalo. Pôvod má pravdepodobne v rímskej kultúre, kde sa deň po sviatku pokračovalo v hodovaní. Podľa poverových predstáv sa pondelok ako prvý deň v týždni pokladal za nešťastný na začatie vážnej pracovnej činnosti (remeslo, službu, cestu, predaj a podobne). Pôvod označenia modrý nie je doteraz zodpovedne vysvetlený, výber pondelka ako voľného dňa sa podľa nemeckej remeselníckej tradície spája so starým zvykom poriadať na fašiangový pondelok zábavy, karnevalové sprievody a hodovať. V súčasnom jazyku sa zachoval ako metafora dňa týždňa.

AutorViera Feglová

Literatúra

Dobšinský, P.: Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Turčiansky Sv. Martin 1880, 47.
Horváthová, E.: Remeselnícke zvyky v Kežmarku na počiatku minulého storočia. In: Acta ethnologica slovaca 1. Bratislava 1974, 123-136.
J. C.: Knihy Rzemesla Saukennyckeho Miasta Puchova z r. 1638. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. XIV, 1911, č. 1, 7.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only