mužské tance

skupina tancov zväčša staršieho pôvodu, ktorých typickými nositeľmi v dávnejšej minulosti boli predovšetkým pastieri, vojaci, remeselníci a zbojníci. Vo vidieckom prostredí sa stali pokračovateľmi najmä sedliaci a valasi. Mužské tance boli súčasťou bežných zábavných podujatí, niektorých kalendárnych obyčají (fašiangové tance), rodinných obyčají (svadobné tance), ale aj zvykov a zábav spojených s prácou (pastierske tance, niektoré napodobňovacie tance, cepový tanec). Najpočetnejšie zastúpenie medzi mužskými tancami mali mládenecké tance a s ním súvisiace mužské cifrovania, odzemky a verbunky. Početnú skupinu tvorili aj napodobňovacie a súťaživé tance. Tancovali sa ako sólové tance, v pároch i v skupinách a v rôznych pôdorysných útvaroch. Ich prvoradým cieľom bolo súťaženie a preukázanie tanečnej zdatnosti a fyzickej vyspelosti jednotlivcov. V týchto tancoch sa často používali rekvizity, v niektorých tancoch predstavovali hlavný formotvorný prvok – napríklad v debnárskom, vareškovom a v iných tancoch. Hudobný sprievod, na rozdiel od ženských, tvorili hudobné zoskupenia. Ak nehrali muzikanti, boli sprevádzané hrou na sólové inštrumenty (akordeón, píšťala, gajdy). Ojedinele sa vyskytovali aj tance bez hudobného sprievodu, napríklad zaniknuté tanečné preteky čipukre z Heľpy. Niektoré mužské tance sa vyskytovali len regionálne alebo lokálne (napríklad západoslovenský sečkový, širákový, reďikaňie z Kokavy nad Rimavicou a iné). Mužské tance sa u nás tancovali v 1. polovici 20. storočia ešte v asi 3/4 obcí a začali sa strácať v druhej polovici 20. storočia. Niektoré z týchto tancov pretrvali do súčasnosti ako súčasť obradov a najmä ako scénické výstupy.