murovaná konštrukcia

stavebná konštrukcia, pri ktorej sa stena vytvára skladaním z menších stavebných prvkov – hlinených váľkov, nepálenej i pálenej tehly a neopracovaných kusov kameňa. Váľky aj tehly sa vyrábali ručne, z vlhkej, plevami alebo sečkou premiesenej hliny. Robili si ich buď sami stavebníci, alebo sa ich výrobou zaoberali miestni Rómovia. Váľky sú predchodcami tehál, vyrábali sa bez foriem, mali oblé tvary o rozmeroch okolo 30x20x10 cm. Tehly sa vyrábali pomocou foriem, mali hranaté tvary o rozmeroch približne 30x15x7,5 cm. Hotové váľky alebo tehly sa sušili na slnku. Vzhľadom na to, že priemyselne vyrábaná tehla bola spočiatku drahá, tak ju stavebníci pálili sami v poľných peciach. Kameň sa používal väčšinou neopracovaný. Z opracovaného kameňa boli zvyčajne len ostenia okien a dverí. Všetky vyššie spomínané stavebné materiály sa začali používať koncom 18. a rozšírili sa začiatkom 19. storočia. Stavanie z priemyselne pálenej tehly súviselo s rozvojom tehliarstva v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Steny budované z váľkov a tehál mali pravidelnú väzbu. Váľky alebo tehly sa kládli naplocho tak, aby vrchná vrstva viazala spodnú vrstvu. Váľky sa zvykli klásť aj klasovito, jeden rad šikmo vľavo a druhý šikmo vpravo. Aj pri stene z kameňa sa dodržiavala zásada vzájomného viazania sa kameňov. Tradičným spojivom pri murovaní bola redšia hlinená malta. Vápenno-piesková malta sa v dedinskom prostredí rozšírila až v druhej polovici 19. storočia.