muzikantské príležitosti

spoločenské situácie, obrady výročné, rodinné a všetky každodenné a slávnostné stretnutia a zhromaždenia, ktorých význam a vážnosť muzika významným spôsobom pozdvihla. Muzikanti sa zúčastňovali obchôdzok na Vianoce, fašiangy, hrali na dožinkových slávnostiach, svadbe, krstinách, tanečných zábavách a jarmokoch. Hrali najmä sláčikové muziky a na západnom Slovensku od 70. rokov 19. storočia dychové hudby. Muziky pôsobili pri významných spoločenských svetských a cirkevných príležitostiach, pri výročiach, významných návštevách v obci a podobne. Repertoár muzík sa prispôsobil konkrétnym príležitostiam. Podstatnú a najrozsiahlejšiu časť muzikantských príležitostí tvorili tance a zábavy mládeže, spravidla v sobotu večer a v nedeľu, alebo na spoločných priadkach. Muziky pôsobili aj v tanečných venčekoch, v ktorých hrali predurčené figurálne tance a tanečné hry. Muzikantské príležitosti sólových muzikantov boli menšie, hrali viac pre seba, ale gajdoši a heligónkari sa uplatnili ako hudobný sprievod k tancu.
Osobitá muzikantská príležitosť je spojená so záverom fašiangov. V Bobrovci sa muzikanti clivou melódiou lúčia večer pred pôstom s tanečníkmi, pričom jednotliví muzikanti postupne pri prednese nápevu odchádzajú, až kým nezostane len sám hrajúci primáš ako symbol uplynulého obdobia fašiangov. Pochovanie basy je špecifickou príležitosťou, ktorú praktizovali aj dychové muziky. Zahrali ľudovú duchovnú pieseň za asistencie oplakávačov, aby „pochovali basu“. Tým sa končia pred pôstom prípustné muzikantské príležitosti, ktoré boli spravidla pri tanečných zábavách v obci viazané na súhlas starostu a často aj kňaza.