motovidlohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/motovidlo2.jpg800861Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
motovidlo
náradie na zmotávanie a meranie nití. Palicové motovidlo, nazývané moták, tvorila drevená tyč, dlhá 1–2 m alebo 1–3 rífy. Na jednom konci mala priečku a na druhom samorastlú rázsochu, alebo mala na oboch priečky, umiestnené krížom na seba. Pri motaní sa motovidlo držalo v jednej ruke a druhou sa naň namotávala niť. Stojanové motovidlo bolo zložené z dvoch latiek s kolmými priečkami na koncoch, ktoré tvorili kríž. Rozoberateľné vodorovné motovidlo (kolovrat, koza, kozlík) sa otáčalo jednou rukou, pričom sa sledoval počet otočení. Na zvislom motovidle (hospeľ, moták, kolovrat) sa zvislý kríž, z pevne spojených latiek a s osou upevnenou v stĺpikoch, otáčal pomocou kľuky. U dokonalejších zvislých motovidiel, používaných asi od konca 18. storočia, sa otáčavý pohyb prenášal na ozubené koliesko. Toto po tridsiatich otočeniach zachytilo drevený zub, ktorý vydal praskavý zvuk. Tak sa na takomto počítacom alebo pukacom motovidle počítal počet jeho otočení. Obvod motovidla, vynásobený počtom otočení, určoval dĺžku nite v pradne (súbor zmotaných nití). Vodorovné motovidlo v okolí Trenčína, v Honte, Gemeri a inde slúžilo aj na zvíjanie nití z pradena do klbiek alebo na cievky.
Vodorovné motovidlo, nazývané koza. Devičany (okr. Levice), 1969. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto T. Ševčíková.
Motanie nite z cievky kolovratu na palicové motovidlo. Sliače (okr. Ružomberok), 1976. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto Ľ. Mrázová.
Zmotávanie nite do pradena na zvislom motovidle. Batizovce (okr. Poprad), 1959. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Paličková.
Vodorovné motovidlo, nazývané koza. Devičany (okr. Levice), 1969. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto T. Ševčíková.
Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976. Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355 - 469. Švorc, P.: Názvy tradičného náradia na spracovanie ľanu na rozhraní Liptova a Spiša. In: Historica carpatica, roč. 16, 1985, 293 - 308.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.