mydlárstvo

domácka a remeselná výroba mydla. V stredoveku sa v mestách používalo na pranie a umývanie mazľavé lúhové mydlo, uskladňované v nádobách. Tvrdé mydlo, dovážané ako prostriedok na zjemnenie pleti, vyrábali v 15. storočí v Benátkach (benátske mydlo). Na Slovensku sa výrobou mydla ešte skôr ako mydlári zaoberali mäsiari. Mydlári sa od 16. storočia združovali do cechov spolu so sviečkarmi, vyrábajúcimi lojové sviece. Ich spoločný cech v Trnave vznikol v roku 1629. Od konca 18. storočia sa počet mydlárov zvyšoval a v 19. storočí pracovali v Nitrianskej stolici dokonca aj v niektorých dedinách. Rovnakým spôsobom ako mydlári, teda varením tuku z loja, mastných zvyškov v roztoku lúhu s pridaním soli, vyrábali mydlo aj podomácky. Na zlepšenie jeho vône používali od začiatku 20. storočia lacné voňavky. Uvarené mydlo nakrájané na kocky sušili zväčša v podstreší. Na vidieku vyrábali mydlo na vlastnú potrebu ešte v 1. polovici 20. storočia. Patrónkou mydlárov bola sv. Mária di Monte.