jedlo z čerstvého alebo sušeného ovocia. V slovenskej tradičnej kuchyni nemalo ovocie také široké uplatnenie ako obilniny a zelenina. Ovocné jedlá boli známe a obľúbené najmä v oblastiach s rozvinutým ovocinárstvom. Najčastejšie sa pripravovali ovocné polievky, kaše a prívarky, nazývané pamula, pamulanka, alebo… čítať ďalej
obilnina z čeľade lipnicovitých. Existenciu ovsa na našom území dokladajú archeologické nálezy už z obdobia pred príchodom Slovanov. Po stáročia bol dôležitou krmovinou, v horských oblastiach slúžil pri nedostatku ozimných druhov obilia aj ako potravina. Písomné a archeologické pramene sa rozchádzajú v… čítať ďalej
prevažne kombinovaný samoznejúci hudobný nástroj. Na palici (80 – 160 cm) sú pripevnené rôzne sústavy plieškov, zvoncov a činela, na ktorú sa udiera. Pri natriasaní pliešky narážajú na seba a vydávajú chrastivý, cinkotavý zvuk. Od vrchu sa natiahnu drôtené struny, ktoré… čítať ďalej
(obstrléz, oberky, bengedovanie) znamená zbierať zvyšky, paberky, zostatky, na Slovensku najmä zvyšky po oberačke hrozna, ale i pri iných plodinách (klásky obilia, kukurice, zemiaky, uhorky a pod.). Bolo všeobecne rozšíreným javom vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Na Slovensku bolo zaužívané a… čítať ďalej
(gajst, kvit, špiritus, trúnok) liehový destilát z vína, obilnín, ovocia, cukrovej repy, zemiakov alebo iných surovín. Jej výroba bola na Slovensku známa už v 12. storočí. Vyrábala sa z vína, od 15. storočia najmä z obilnín a ovocných štiav. Od 16. storočia vzrástla… čítať ďalej
pomôcka na podopieranie; slúžila aj na poháňanie, zavracanie a chytanie zvierat, na osobnú obranu, meranie, mala však aj symbolicko-obradovú, zvykovoprávnu a upomienkovú funkciu. Používali ju pastieri, roľníci, lesníci, poľovníci, pytliaci, hájnici, remeselníci, podomoví remeselníci a obchodníci, baníci, mešťania, richtári, družbovia…. čítať ďalej
samonosný prelamovaný (priehľadný) úplet, zhotovený pletením (krížením a krútením nití) paličkami na podložke. Na územie Slovenska sa paličkovanie rozšírilo v 2. polovici. 16. storočia s baníckym obyvateľstvom z Nemecka. V neskorších storočiach bolo ovplyvnené pletením čipiek z Čiech i Talianska. Od 17. storočia… čítať ďalej
mužské reťazové alebo sólové tance s rekvizitou. Ich historické korene siahajú k starým zbrojným, vojenským a pastierskym tancom, k stredovekej európskej moreske, mestským cechovým tancom a k hajdúskemu tancu. Počas historického vývoja prešli viacerými funkčnými premenami a udomácnili sa v tanečnom repertoári vidieka. Na… čítať ďalej
regionálna skupina maďarského obyvateľstva na Slovensku v južnom Honte, Novohrade a Gemeri. Na území Slovenska sa nachádza len jedna časť palócov, druhá je na území severného Maďarska. Pomenovanie palóci je slovanského pôvodu, odvodené od slova Polovec, ktoré sa pravdepodobne používalo na… čítať ďalej
(Dušičky; 2. november) v rímskokatolíckej cirkvi deň venovaný pamiatke mŕtvych, zavedený roku 988 francúzskym benediktínskym opátom Odillom z Cluny. Pôvodne v tento deň kláštory uctievali pamiatku významných členov svojho rádu. Od 13. storočia sa slávil v celej západnej cirkvi 2. alebo 3. november (vo… čítať ďalej
súbor zákonov a nariadení, ako aj praktických činností napomáhajúcich zachovanie kultúrnych pamiatok a ich využitie v živote súčasnej spoločnosti. Vo vzťahu k tradičnej kultúre predmetom pamiatkovej starostlivosti sú najmä pamiatky tradičného staviteľstva. Rozlišujú sa 3 základné formy pamiatkovej starostlivosti a ochrany: na… čítať ďalej
(štrimfle) druh obutia do vrchnej obuvi. Pančuchy sú ručný alebo priemyselný výrobok z pleteniny, z bavlnených, vlnených alebo syntetických vláken. Deti a ženy začali priemyselne pletené pančuchy nosiť začiatkom 20. storočia, keď tradičné formy obuvi začali nahrádzať lacné, priemyselne vyrábané topánky. V Tekove,… čítať ďalej
fyzický stav dievčaťa do prvého sexuálneho styku, deflorácie. U slobodných dievok bol vyžadovanou morálnou aj právnou normou, hodnotou a ideálom v súlade s cirkevnými predpismi. Napriek tomu mládež na vidieku pohlavne žila často už pred svadbou. Miera tolerancie porušenia normy nebola vo všetkých… čítať ďalej
(papuče) druh nízkej koženej obuvi. Zhotovovali sa remeselne z bravčovej alebo hovädzej kože. Pozostávali z podošvy, ku ktorej bol prišitý priehlavok. Boli pracovnou letnou, mužskou aj ženskou obuvou, najmä na západnom a južnom Slovensku. Prestali sa nosiť v prvej polovici 20. storočia.
druh súkennej obuvi. Existovali dva druhy papúč: nízke, siahali niže členkov, dvojdielneho strihu, ktorý pozostával z podošvy a zvršku a mal odlíšenie pre pravú a ľavú nohu, a vysoké, siahali vyše členkov alebo pod kolená, trojdielneho strihu, ktorý pozostával z podošvy, zvršku… čítať ďalej
domácka a remeselná výroba pletených alebo šitých papúč. Papuče sa do 18. storočia plietli piatimi ihlicami. Staršou formou papúč boli pančuchy (podkolienky), pletené z ovčej vlny a splstené v teplej vode. Obúvali sa do krpcov, súkenných papúč alebo sa na chodidle obšili… čítať ďalej
(driapačky, drápačky) spoločné páranie peria z doma chovanej hydiny ako forma výpomoci. Ženy a dospievajúce dievčatá z obce, spravidla susedky a príbuzné, sa v zimnom období a cez fašiangy schádzali v jednej domácnosti, kde párali perie domácej gazdinej do chystanej výbavy pre dcéru alebo… čítať ďalej
reprezentačná miestnosť domu. Vyskytuje sa od prelomu 18. a 19. storočia, keď si majetnejšie vrstvy roľníckeho obyvateľstva začali stavať domy s dvomi izbami. Z nich zadná sa využívala na každodenné bývanie a predná na reprezentáciu rodiny. Parádna izba bola zariadená maľovaným a… čítať ďalej
parený jemne údený ovčí syr zavinutý do dvoch svitkov syrových pásov v tvare S. Parenice sa tradične vyrábali na salašoch z ovčieho syra tak, že sa nechal kysnúť niekoľko hodín v plátennom vrecku zavesenom na teplom mieste v kolibe. Po vykysnutí sa časti… čítať ďalej
ozdobná čelenka, znak dospelého slobodného dievčaťa. Základ party tvoril pás lepenky stočený do kruhu, ktorý bol obšitý textilom, najčastejšie zamatom, ktorý bol doplnený našitými korálkami, bortňami, kovovými čipkami. Súčasťou party boli viaceré stuhy rôznych dĺžok, ktoré viseli okolo tváre alebo dolu… čítať ďalej
(opasovačka, posek) doplnok ženského, zriedkavejšieho mužského odevu. Ženské pásy slúžili na prepásanie základného odevu, mužské na prepásanie vrchného odevu. Nosili sa v niektorých regiónoch Nitrianskej a Trenčianskej stolice, v Liptove, Honte a v Novohrade. Pásy sa zhotovovali podomácky alebo remeselne pletením na ráme… čítať ďalej
(klepec, lapák, paska, past, šlopec) zariadenie na chytanie, zranenie alebo usmrtenie zvierat. Významná zložka lovu, ktorá nevyžadovala prítomnosť človeka. Pasce ním ovládané sa používali zriedkavejšie (chytanie vtákov pod sito alebo zajacov pod dvere, podopreté kolíkom a ovládané motúzom). Už v praveku… čítať ďalej
extenzívny spôsob chovu hospodárskych zvierat, pri ktorom si zvieratá samy pod dozorom alebo bez neho vyhľadávali potravu. Realizoval sa v rámci pastierstva alebo dobytkárstva. Ešte v stredoveku sa praktizoval takmer celý rok. Rozširovaním pestovania krmovín ho nahradilo zimné alebo celoročné kŕmenie dobytka…. čítať ďalej
spôsob chovu, pri ktorom si zvieratá samy vyhľadávali potravu. Na území Slovenska to bol do polovice 20. storočia najrozšírenejší spôsob chovu dobytka. V oblastiach s nedostatkom spoločných pasienkov a s pretrvávajúcimi úhormi (napr. Kysuce) dobytok pásli jeho majitelia (individuálne pasenie), prípadne sa pásol… čítať ďalej
spôsob chovu, pri ktorom si kone samy vyhľadávali potravu. Do začiatku 20. storočia na celom území Slovenska, najmä na východnom Slovensku až do jeho polovice, hlavný spôsob letného chovu koní. Rozšírenejšie bolo ich individuálne pasenie, praktizované najmä v období využívania koní… čítať ďalej
spôsob kŕmenia, pri ktorom si ovce samé na pasienku vyhľadávajú potravu. Pri nížinnom chove sa ovce pásli na údolných pasienkoch, na lúkach a na ornej pôde (úhory, strniská, prielohy). Pri tomto spôsobe sa využíval individuálny alebo striedavý systém pasenia, pri… čítať ďalej
činnosť zameraná na obhospodarovanie pasienkov. Ich získavanie a udržiavanie bolo, spolu s lúčnym hospodárením, predpokladom rozvoja dobytkárstva. Vysokohorské pasienky (hole), využívané na pasenie oviec až od valaskej kolonizácie, sa nerekultivovali. Staršie bolo využívanie pasienkov získaných klčovaním v nižšom pásme lesov. Na tieto… čítať ďalej
(pasienková spoločnosť) dobrovoľné združenie chovateľov dobytka a majiteľov podielov pasienkových plôch. Pasienkové spolky začali vznikať po 1. svetovej vojne v tých obciach, kde na jednej strane majitelia veľkostatkov vlastnili veľké komplexy lesov, zatiaľ čo miestni roľníci trpeli nedostatkom pasienkov. Na základe tzv…. čítať ďalej
(pašienka, pastva, paša) trávnatá plocha používaná na pasenie hospodárskych zvierat. Pasienky možno na základe ich pôvodu deliť na prirodzené a umele. Prirodzenými pasienkami sú na Slovensku hole – pasienkové plochy nad pásmom lesov a kosodreviny, ktoré sa nachádzajú najmä na… čítať ďalej
divadelné predstavenia o ukrižovaní Ježiša Krista. Nadviazali na mystériá, ktoré sú od 16. storočia zaznamenané v Bratislave, Kežmarku a Bardejove. Boli to niekoľkodňové predstavenia hrané po latinsky a nemecky. Neskôr bola pašiová téma v repertoári jezuitských školských divadiel a začali sa hrať aj… čítať ďalej
druh rybárskej siete. Bola známa v celej oblasti Karpát a na Balkáne. Patrí k typu rybárskych sietí, ktorými sa zahrádzala plocha rybnej vody. Postupným sťahovaním siete sa zahradený priestor zmenšoval a posúval k brehu, kde sa ryby vylovili. Paška bola z tohto typu sietí… čítať ďalej
názov sviatkov Veľkej noci, obradu svätenia veľkonočných jedál a veľkonočného koláča, rozšírený na východnom Slovensku. Vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a jeho pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Biely… čítať ďalej
(pasák, pastir) človek, dohliadajúci pri pasení na hospodárske zvieratá. Do valaskej kolonizácie boli pastieri na Slovensku súčasťou domácej dobytkársko-roľníckej kultúry. Na základe dohody strážili zvieratá, udržiavali napájadlá, zabezpečovať prvý výhon a pod. Príchodom valachov v 15. – 17. storočí pribudli… čítať ďalej
(pasák) osoba dohliadajúca na dobytok pri pasení. Prípadne sa staral aj o obecného býka. Jednotliví majitelia zvierat najímali za pastierov zväčša deti z chudobných rodín za stravu, odev, finančnú odmenu. Obec, spolok bývalých urbarialistov, spolok chovateľov najímal ako pastiera muža. Ak nepochádzal… čítať ďalej
(gondáš, kanás, kondáš, sviniar) človek dohliadajúci na ošípané pri pasení. Pracoval pre obec alebo pre spolok bývalých urbarialistov, ktorí ho najímali. Ošípané ráno vyháňal na pastvu, čo oznamoval vyvolávaním alebo trúbením. Súčasťou jeho výstroja bol bič, nazývaný kančár. Pri usmerňovaní ošípaných… čítať ďalej
(ovčiar) osoba zodpovedná za pasúce sa ovce. Už od stredoveku, kedy sa na túto prácu často najímali telesne a duševne postihnuté osoby, bola ich profesia považovaná za nečistú a patrili k sociálne najnižším vrstvám v lokálnom spoločenstve. Na prácu ich najímali jednotliví… čítať ďalej
(pastirňa) príbytok pre obecného pastiera. Poskytovala sa pastierom, ktorí nemali v obci vlastný dom, alebo pochádzali z inej obce. Stála v intraviláne obce, obyčajne na obecnom pozemku, ale mimo zástavby domov. Pastiereň bola obyčajne dvojpriestorová – mala izbu pre pastiera a maštaľ, kde… čítať ďalej
tradíciou ustálené spôsoby konania a správania sa pastierov ako príslušníkov socioprofesijnej skupiny. Ich základom bola práca a spôsob života pastierov pri kolektívnom pasení hospodárskych zvierat v dobytkárstve (pasenie hovädzieho dobytka, koní, kôz) a salašníctve (pasenie oviec, prípadne i kôz). Obyčaje späté… čítať ďalej
stavebné objekty na pasienkoch určené na sezónne ustajnenie hospodárskych zvierat, ubytovanie pastierov a vykonávanie prác súvisiacich s chovom hospodárskych zvierat. Ich charakteristickým znakom bola konštrukčná jednoduchosť, sezónny charakter a veľká vzdialenosť od trvalých sídiel. Typickými pastierskymi stavbami v oblastiach karpatského salašníctva boli… čítať ďalej
umelecké prejavy slovesné, hudobné, výtvarné, súvisiace s pastierskou kultúrou. Jeho výrazom sú pastierske obyčaje, piesne, tance, artefakty súvisiace s pastierskym zamestnaním, spojeným s pasením dobytka a spracúvaním živočíšnych produktov (palice, valaška, bačovský riad, odlievák, črpák, formy na syry a maslo), špeciálne signálne hudobné… čítať ďalej
(ovčiarsky cech) stavovská organizácia združujúca pastierov oviec, známa v niektorých oblastiach Slovenska pred zrušením cechov v roku 1872. Ako záujmová organizácia mala sledovať hospodárske a sociálne záujmy svojich členov. Známe boli od 18. storočia, v období vrcholného rozvoja cechovníctva, keď na Slovensku bolo… čítať ďalej
súbor odevných súčastí, doplnkov a pomôcok, ktoré tvorili odev pastierov. Základ pastierskeho odevu, najmä pastierov svíň a hovädzieho dobytka tvoril pracovný odev konkrétneho regiónu. V ich odeve sa najdlhšie udržalo nosenie haleny a bundy. Doplnkom boli tanistra, bič alebo dlhá palica… čítať ďalej
extenzívny chov dobytka. Nižšia forma živočíšnej výroby než dobytkárstvo. Slovanské obyvateľstvo na území Slovenska chovalo hospodárske zvieratá v rámci dobytkárstva. V 6. storočí sa dostalo do styku s pastierskou kultúrou Avarov a v 9. storočí s pastierstvom Maďarov, čo ho však výrazne neovplyvnilo. Výrazný… čítať ďalej
typ tradičnej rodiny, v ktorej má otec najvyššiu autoritu spomedzi všetkých členov rodiny. Pojem je odvodený od hierarchického postavenia rodinných príslušníkov a kvality vzťahov medzi nimi. Od 19. storočia sa používali aj termíny čeľaď, rodinný nediel, zádruha, od polovice 20. storočia… čítať ďalej
svätci zvolení jednotlivcom alebo skupinou ľudí za nebeského ochrancu osôb, miest a oblastí ľudského života. Svojho patróna kresťan dostáva pri krste (krstné meno preto vždy musí byť menom nejakého svätca). Každé posvätné miesto dostáva pri svojom posvätení svojho patróna (patrocínium),… čítať ďalej
(lat. Pavo L.) vták chovaný od praveku na okrasu. Do Európy sa dostal z Orientu. V 19. storočí sa ako status symbol pestoval na okrasu na dvoroch uhorských veľkostatkov a zámožnejších hospodárstiev. Solárny symbol. Kresťanský symbol nesmrteľnej duše. Neskôr symbol pýchy. Pávie… čítať ďalej
(29. jún; Obrátenie svätého Pavla – 25. január) svätec, apoštol (pôvodným menom Šavel), najprv prenasledovateľ kresťanov, svedok ukameňovania svätého Štefana. Podľa legendy zábleskom z neba oslepol, neskôr mu bol zázrakom vrátený zrak, prijal kresťanskú vieru a meno. Šíril kresťanstvo, nazývali ho… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
