pasenie hovädzieho dobytka

spôsob chovu, pri ktorom si zvieratá samy vyhľadávali potravu. Na území Slovenska to bol do polovice 20. storočia najrozšírenejší spôsob chovu dobytka. V oblastiach s nedostatkom spoločných pasienkov a s pretrvávajúcimi úhormi (napr. Kysuce) dobytok pásli jeho majitelia (individuálne pasenie), prípadne sa pásol bez dozoru (zviera bolo priviazané ku kolíku) alebo formou samopaše. Kolektívne pasenie organizovala obec alebo spolok bývalých urbarialistov, ktoré najímali pastiera hovädzieho dobytka. Individuálne pasenie sa začínalo v apríli. Spoločným výhonom do 15. mája sa začala hlavná sezóna kolektívneho pasenia hovädzeho dobytka, trvajúca do novembra. Dobytok bol sústredený do stáda (šreda, kŕdeľ, guľa, čupora, fatka) jednej kategórie zvierat (jalovice, voly ap.) alebo zmiešaného. Dojný statok sa pásol v blízkosti obce, pretože sa denne dojil. Mladý nedojený dobytok (junčovina, jalovina) sa na jar vyháňal na vzdialenejšie pasienky alebo na hole, na ktorých bol do jesene. Voly sa v čase jarných a letných poľných prác pásli v blízkosti obce, ináč na vzdialenejších miestach, prípadne v lese. Pri pasení pod dozorom na odľahlejších pasienkoch sa dobytok cez poludnie a najmä na noc zaháňal do ohrady (rajčuľa, stádlo) alebo chotárnej maštale. Toto stádlenie bolo aj spôsobom hnojenia lúk a pasienkov. V 1. polovici 20. storočia sa z kolektívnych prešlo na individuálne formy pasenia hovädzieho dobytka.