páračky

páračky

páračky 800 591 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

páračky

(driapačky, drápačky)
spoločné páranie peria z doma chovanej hydiny ako forma výpomoci. Ženy a dospievajúce dievčatá z obce, spravidla susedky a príbuzné, sa v zimnom období a cez fašiangy schádzali v jednej domácnosti, kde párali perie domácej gazdinej do chystanej výbavy pre dcéru alebo pred krstinami. Po dokončení páračiek v jednom dome prichádzali na pozvanie do ďalšieho v rámci reciprocity. Perie sa páralo vo večerných hodinách do polnoci v miestnosti s pripravenými stolmi a lavicami na sedenie. Po skončení práce gazdiná odmenila ženy pohostením (pálenka, koláče, sušené ovocie). Páračky predstavovali aj spoločenskú a zábavnú príležitosť – rozprávali sa tu rozprávky, žartovné príbehy, spomienky, spievali sa piesne. Do domu prichádzali aj mládenci a po dokončení práce, keď už nehrozilo rozfúkanie peria po dome, sa mládež zabávala. V niektorých regiónoch Slovenska pretrvali do 2. polovice 20. storočia.

Páranie peria. Moravské Lieskové (okr. Nové Mesto nad Váhom), 1947. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto: J. Halaša
Páranie peria. Moravské Lieskové (okr. Nové Mesto nad Váhom), 1947. Trenčianske múzeum v Trenčíne. Foto: J. Halaša

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.
Hujík, V.: Čaro starých páračiek. In: Smer, 30, 1978, 9.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only