pasienokhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/senniky-na-pasienkoch.jpg800576Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
pasienok
(pašienka, pastva, paša)
trávnatá plocha používaná na pasenie hospodárskych zvierat. Pasienky možno na základe ich pôvodu deliť na prirodzené a umele. Prirodzenými pasienkami sú na Slovensku hole – pasienkové plochy nad pásmom lesov a kosodreviny, ktoré sa nachádzajú najmä na hrebeňoch Nízkych a Západných Tatier, Veľkej a Malej Fatry. Umelé pasienky vznikali postupným vyrúbovaním a klčovaním lesov, prípadne odvodňovaním vlhkým, neúrodných plôch v extravilánoch obcí. V období feudalizmu boli pasienky vo vlastníctve zemepánov, ktorí ich za dohovorených podmienok poskytovali poddanským obciam do kolektívneho užívania. Tento právny stav sa v období kapitalizmu zmenil – pôvodne celou obcou využívané pasienky prešli do kolektívneho spoluvlastníctva členov spolku bývalých urbarialistov. Po 1. svetovej vojne pribúdali v obciach i nové pasienkové plochy, ktoré boli v spoluvlastníctve pasienkového spolku. Organizáciu a rozsah využívania spoločných pasienkov určovalo vedenie príslušného spolku. Rozhodovalo hlavne o počtoch a druhoch hospodárskych zvierat, ktoré sa budú pásť na spoločných pasienkoch a za akých podmienok. Hole a menej kvalitné pasienky v odľahlejších častiach chotára slúžili zväčša na pasenie oviec, jaloviny, volov a koní, kvalitnejšie pasienky v blízkosti obce sa vyčleňovali na pasenie dojných kráv. V obciach s roztrúsenými sídlami (kopanice, lazy) boli pasienky aj v súkromnom vlastníctve jednotlivcov. Súčasťou pasienkov a lúk, predovšetkým v oblastiach s drevenou architektúrou, boli aj hospodárske stavby určené na uskladnenie sena a na prípadný chov hospodárskych zvierat (poľné stodoly na Horehroní, oborohy v karpatskej oblasti severovýchodného Slovenska, lúčne maštale v Boci, choľvarky a bačovy v oblasti Javorníkov a Kysúc). Tieto stavby mimo intravilánu obce mali zjednodušiť organizáciu chovu hospodárskych zvierat, ale i uchrániť úrodu sena pred prípadným požiarom roľníckej usadlosti.
Senníky na pasienkoch. Zborov nad Bystricou. Foto A. Pranda. Prevzaté z Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982. Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.