ovocné jedlá

jedlo z čerstvého alebo sušeného ovocia. V slovenskej tradičnej kuchyni nemalo ovocie také široké uplatnenie ako obilniny a zelenina. Ovocné jedlá boli známe a obľúbené najmä v oblastiach s rozvinutým ovocinárstvom. Najčastejšie sa pripravovali ovocné polievky, kaše a prívarky, nazývané pamula, pamulanka, alebo podľa základnej suroviny: slivčanka, jablčanka, hruščanka. Jedli sa s chlebom alebo zemiakmi a boli považované za typické pôstne jedlo. Ovocie sa konzumovalo pri rozličných príležitostiach. Do poľa sa nosili v hlinených hrncoch uvarené sušené hrušky, ktoré sa jedli studené s chlebom. V horúcich dňoch boli osviežujúcim a výživným pokrmom. Z ovocia sa pripravovali aj sviatočné jedlá. V povodí Bebravy nesmeli varené sušené slivky, podávané k mäsu, chýbať na žiadnej hostine. Na hornej Nitre sa za veľkonočnú pochúťku považovali uhniličené hrušky, tzv. mačacie hlavy, ktoré sa z hrncov jedli lyžicou, rovnako ako slivky naplnené orechom a hrušky máčané v cukre. Odvar zo sušeného ovocia býval súčasťou štedrovečernej hostiny. Okrem ovocných jedál sa v ľudovej strave konzumovalo aj ovocie v čerstvom alebo sušenom stave a ako lekvár.