paska

názov sviatkov Veľkej noci, obradu svätenia veľkonočných jedál a veľkonočného koláča, rozšírený na východnom Slovensku. Vychádza z pomenovania jarnej židovskej slávnosti péssach a jeho pogréčtenej podoby pascha ako oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Biely koláč (paska, pascha, paschaľnyj chlib) sa piekol pred Veľkou nocou a v nedeľu ráno na Vzkriesenie sa nosil spolu s vajíčkami, šunkou, klobásami, tvarohom a inými potravinami do kostola posvätiť. Príprava a konzumácia pasky mala v ľudovom prostredí obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú budúcu úrodu. Niekde sa s posvätenou paskou ponáhľali domov, aby aj úroda bola z poľa rýchlo v stodole. Paska sa rozdelila všetkým členom rodiny a jedla sa so šunkou, tvarohovou hrudkou alebo klobásami. U Rusínov sa pieklo niekoľko koláčov. Najväčšia paska – mama pascha sa jedla na Veľkonočnú nedeľu, menšia pascha sa ponúkala hosťom, polievačom a malé paschy sa piekli pre deti. Odrobinkám z pasky i ostatným posväteným jedlám pripisovala ľudová viera magické vlastnosti. Používali sa ako liečebný i magický prostriedok.