pasienkové hospodárenie

pasienkové hospodárenie

pasienkové hospodárenie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pasienkové hospodárenie

činnosť zameraná na obhospodarovanie pasienkov. Ich získavanie a udržiavanie bolo, spolu s lúčnym hospodárením, predpokladom rozvoja dobytkárstva. Vysokohorské pasienky (hole), využívané na pasenie oviec až od valaskej kolonizácie, sa nerekultivovali. Staršie bolo využívanie pasienkov získaných klčovaním v nižšom pásme lesov. Na tieto plochy sa presunulo ťažisko chovu dobytka koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Chovatelia získavali pasienky prikupovaním, prenajímaním, zatrávňovaním ornej a lesnej pôdy, spásaním lúk. Aby bola pastva kvalitná, plochy na jar čistili od kamenia, kríkov a hnojili. Počas sucha ich zavlažovali, budovali na nich napájadlá a prístupové cesty. Užívatelia pasienkov vykonávali tieto práce spoločne, v rozsahu podľa množstva vyháňaného dobytka alebo počtu členských podielov v pasienkovom spolku. Vypasené plochy pasienkový spolok alebo richtár na zregenerovanie na určitý čas uzatvorili a boli hájené. Začiatkom 20. storočia sa začal rozvojom pasienkového hospodárstva zaoberať aj štát. V roku 1919 vznikol Poradný zbor pre pasienky v Martine.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Kuka, P.: Príspevok k otázkam pasienkového a lúčneho hospodárenia na území okresu Zvolen. In: Agrikultúra 7, 1968, 33-43.
Podolák, J.: Pasienkové a lúčne hospodárenie na hornom Pohroní. In: Slovenský národopis, 9, 1961, 549-578.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only