papučiarstvo

domácka a remeselná výroba pletených alebo šitých papúč. Papuče sa do 18. storočia plietli piatimi ihlicami. Staršou formou papúč boli pančuchy (podkolienky), pletené z ovčej vlny a splstené v teplej vode. Obúvali sa do krpcov, súkenných papúč alebo sa na chodidle obšili súknom. Koncom 18. storočia sa rozšírilo aj šitie papúč z domáceho súkna (kapce). Výroba papúč sa líšila postupmi (šitie, pletenie), ich tvarom (so sárou i bez nej, celé papuče i s rázporkom), výzdobou, farebnosťou (biele, sivé, čierne i viacfarebné). Papučiarstvo sa vyskytovalo v horských oblastiach Slovenska, v ktorých bol rozšírený salašnícky chov oviec (najznámejšie strediská boli Súčanská dolina, Čičmany). V 50. rokoch 20. storočia ich vyrábali na vlastnú potrebu, na objednávku i na predaj na trhoch. V niektorých oblastiach sa vyrábali aj súkenné krpce (kolcúny, kolcune), do ktorých sa v zime obúvali kapce (Liptovská Teplička). Klobučníci v Bardejove a Prešove plstili (váľali) z vlny váľanky, valčuchy. Pri váľaní používali na ich formovanie čižmárske kopytá (šamfy). Papučiarstvo ako domácka výroba sa vykonávalo v zimnom období, najmä od Všechsvätých do Vianoc.