predmety z textilu, kože, kovu a iných materiálov, ktoré mali v mužskom a ženskom odeve okrem praktickej aj znakovú funkciu. Ich existencia v odeve vypovedala o príležitostiach, na ktoré bol odev určený, a tiež o postavení a vzťahoch jednotlivca v lokálnom alebo širšom spoločenstve. mužské odevné… čítať ďalej
súbor nábytku slúžiaci na uloženie potravín, odevu, kuchynského riadu, písomností a cenností. Na uloženie potravín slúžila truhla na potraviny, ktorú v 20. storočí doplnila skriňa na potraviny. Chlieb zvykol byť v komore uložený v zvláštnej závesnej poličke. Na uloženie odevu do konca… čítať ďalej
platenie ručnou, pešou prácou za poskytnuté služby alebo za nájom. Drobní roľníci a ľudia z nižších sociálnych vrstiev platili pre nedostatok peňazí ručnou prácou za prácu so záprahom, nájom bytu, poľa, miesta vo dvore, výpožičku poťahu či mechanizmu, pôžičku osiva, peňazí… čítať ďalej
(hajduk, hajduch, hajdúsky tanec, kozák, kozačka, Poza bučky, valaský tanec, Jánošíkov tanec, zbojnícky) mužský tanec starého štýlu s príznačnou drepovo-skokovou motivikou. Hlavnými interpretmi boli pastieri a valasi hornatých oblastí. Najstaršia zmienka je z roku 1514. Odzemky sú však staršie a viažu sa k vojenským,… čítať ďalej
forma svetelnej a tepelnej energie. V tradičných predstavách symbol čistoty, ničenia i obnovy života. Niektoré z foriem kultového uctievania ohňa Slovanmi pretrvali na Slovensku do 1. polovice 20. storočia vo forme tradičných zákazov a poverových praktík. Do ohňa sa nesmelo pľuť a… čítať ďalej
(prevolanky, opovidy, opominky) cirkevné ohlásenie sobáša.Túto povinnosť zaviedla cirkev v roku 1215, aby sa zistili prípadné manželské prekážky. Vyhlasoval ich farár v kostole po tri nedele. Zaužívané bolo označenie poctivá panna a poctivý mládenec pre osoby vstupujúce prvý raz do manželstva. Zmenu… čítať ďalej
na zemi upravené alebo vyvýšené miesto na rozkladanie otvoreného ohňa. Od rozhrania stredoveku a novoveku sa v trvalých obydliach na Slovensku stavali ohniská v kombinácii s pecou. Mali tvar múrika umiestneného pred čeľusťami pece v izbe. Na takýchto ohniskách v dome sa varilo v hlinených alebo… čítať ďalej
malá uzatvorená drevená alebo hlinená píšťalka oválneho tvaru s hmatovými dierkami (dĺžka 15 – 17 cm, výška 4 – 5 cm). Býva sfarbená na modro, červeno alebo tehlovo a vypaľovaná. Má do 10 štandardných hmatových otvorov a zobákovo alebo zobcovo predĺžený náustok, do… čítať ďalej
doplnok sviatočných rukávcov. Okružie malo podobu naberaného volánu z plátna alebo čipky, ktorý sa buď prišíval ku krčnému výstrihu rukávcov alebo sa uväzoval okolo hrdla. Okružie z plátna bývalo zdobené výšivkou a čipkou. Nosilo sa najmä na západnom Slovensku.
(okiadzanie) zámerné pôsobenie dymom na osoby, zvieratá alebo veci. Magický ochranný, očistný a liečebný úkon rozšírený vo všetkých kultúrach sveta. Podľa poverových predstáv nad dymom z uhlíkov, ku ktorým sa pridávali rastliny (čistec – Stachys L., tymian – Thymus vulgaris L. a… čítať ďalej
pohostenie alkoholickými nápojmi, prípadne jedlom na záver spoločnej práce, pri uzavretí dohody alebo inej významnejšej udalosti. Bol prejavom vďaky za spoločne vykonanú prácu, spokojnosti s ňou. Vyjadrovala sa ním spokojnosť a radosť na záver určitej udalosti (kúpa, predaj, voľby, skladanie… čítať ďalej
tekutý výťažok získaný lisovaním rastlinných semien. Získaval sa najmä zo semien ľanu a konope, ale i maku, orechov, sliviek, bukvíc. Dorábal sa tak, že sa semená utĺkli ručne v stupách, pokropili vodou a miesili rukami, kým nebola hmota lesklá a mastná…. čítať ďalej
výroba oleja zo semien, prípadne z ihličia kosodreviny. Na Slovensku ho ucelenejšie zmienky dokladajú od 13. storočia. V stredoveku vyrábali olej mestskí remeselníci (olejníci). V 19. storočí bola výroba oleja aj živnosťou, no v polovici 20. storočia olejárstvo nahradila priemyselná výroba. Olej sa… čítať ďalej
domácka výroba a podomový obchod s liečivými olejmi, rastlinami a inými liečivými prípravkami, spojené s liečebnou činnosťou olejkárov. Olejkárstvo zaznamenalo najväčší rozmach v období od 1. polovice 18. storočia do 2. pol. 19. storočia. Zaoberali sa ním najmä obyvatelia Turčianskej stolice, menej Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej a… čítať ďalej
obraz tlačený olejotlačou, technikou súbežnej tlače základných farieb, napodobňujúcou olejomaľbu. Olejotlačové obrazy, reprodukujúce náboženské námety, boli na vidieku značne obľúbené ako nástenné obrazy. Z ľudového interiéru postupne vytlačili pôvodnejšie obrazy maľované na skle. Od polovice 20. storočia prišli do módy… čítať ďalej
(havránka, juzena, nešpor, svačina, užona) jedlo podávané medzi obedom a večerou. Rôzne názvy olovrantu sa používali na tých dedinách, kde mal stravovací poriadok už v minulosti rozvinutejšiu formu a jedlo sa viac ako trikrát denne. Jesť popoludní sa zvyklo sezónne, keď… čítať ďalej
(z lat. altaria – oltár) v polyteistických náboženstvách obetište v podobe skaly, kameňa, pahorku, určené na prinášanie obetí bohom. V kresťanstve sa drevený (symbolizoval drevo z kríža) alebo kamenný oltár (symbolizoval skalu na Golgote) v tvare stola alebo náhrobníka umiestňoval vo východnej časti kostola,… čítať ďalej
(kusťonky, šatienky) druh obutia do vrchnej obuvi. Zhotovovali sa z pruhov plátna alebo súkna, do ktorých sa ovinuli nohy. Plátenné onuce sa obúvali v letnom a súkenné v zimnom období. Obúvali sa do koženej, vlnenej aj súkennej obuvi. Tvorili súčasť pracovného i sviatočného… čítať ďalej
(fiľfas, filpas, filkaš, košalka, košiarik) plytký kôš kruhového alebo oválneho pôdorysu s dvoma uchami. Opálky boli pletené z nešúpaného i ošúpaného vŕbového prútia, z lubov lieskového, klenového, dubového, jedľového, jaseňového, javorového dreva alebo z ľahko ohýbateľných a štiepateľných koreňov borovice, borievky, agátu, jedle,… čítať ďalej
remeselná výroba textilných hodvábnych, vlnených, zamatových opaskov, kovových praciek, spôn, spínadiel, gombíkov na ne a iných kovových predmetov. Predovšetkým kovospracujúce remeslo, zamerané na výrobu praciek, spôn a iných kovových ozdôb na textilné opasky. Prvý opaskársky cech na Slovensku bol založený… čítať ďalej
(čeres) doplnok mužského odevu. Opasok bol zo širokého pásu preloženej hladenej kože, zapínal sa na niekoľko remienkov a kovových praciek. Opasky boli zdobené vysekávaním, vyrážanými a vytláčanými motívmi, prešívanými úzkymi remienkami a vybíjaním kovovými cvočkami. Šírka opasku, počet a tvar… čítať ďalej
(bobaľky, lokše, pupáky, pupáčky, púčky) vianočné pečivo. Opekance boli v rámci tradičnej skladby štedrej večere konzumované na väčšine územia Slovenska. Pečivo sa pieklo z chlebového cesta v peci v tvare dlhších šúľkov alebo v tvare menších paličiek. Pred jedením sa opekance obarili vodou alebo mliekom,… čítať ďalej
(rataj) osoba, ktorá orala pluhom alebo radlom. V stredoveku patrili oráči k služobníkom kráľovského alebo cirkevného majetku (servi aratores). Ich existenciu počas celého obdobia poddanstva dokladá historický materiál (cechy oráčov; v roku 1622 existoval cech oráčov v Levoči). Koncom 18. storočia Turčianska stolica stanovila napríklad… čítať ďalej
polia a lúky patriace právne aj hospodársky k obci. Oráčina sa delila na rôzne typy podľa konfigurácie terénu a podľa toho, ako v nej bola rozdelená pozemková držba jednotlivých vlastníkov. Bola v úzkom vzťahu k pôdorysu obce, charakter jej jednotlivých typov súvisí so… čítať ďalej
kyprenie pôdy radlom alebo pluhom. Oba nástroje boli v agrárnej kultúre Slovenska známe už vo včasnom stredoveku. Orba bola náročná práca, vyžadovala 2–3 ľudí. Jeden človek viedol pluh, druhý záprah, tretí pritláčal pluh v brázde. Výnimočne orné náradie ťahali ľudia. Ako záprah… čítať ďalej
plod stromu z čeľade orechovitých, ktorý pochádza z Malej Ázie. Rastlina sa na Slovensko dostala z juhozápadnej Európy. V antickom Grécku orechy nazývali perzské alebo kráľovské. Na Slovensku sa strom pestuje najmä pre olejnaté semená (orechy) a cenné drevo. Nemá rád piesčité pôdy… čítať ďalej
výzdoba tvorená jednotlivým motívom alebo sústavou motívov (ornamentika), dekorujúcich akýkoľvek materiál a predmet. Podľa povahy a druhu pôvodu môže byť geometrická, rastlinná, antropomorfná, zoomorfná, predmetná. Funkcia ornamentu môže byť nielen ozdobná, ale aj účelová (napr. vybíjaním sa ozdobovalo, ale zároveň… čítať ďalej
zástava označujúca na folklórnych festivaloch jednotlivé obce a folklórne kolektívy. Zástavy, ktoré zhotovovali a dekorovali členovia folklórnych kolektívov podľa lokálnych textilných tradícií, boli prvý raz použité v sprievode a pri výzdobe amfiteátra na Folklórnom festivale vo Východnej v roku 1974. Neskôr sa… čítať ďalej
spôsob obrábania poľnohospodárskej pôdy. Oproti motykovému hospodáreniu išlo o intenzívnejšiu formu, ktorá predpokladala produkciu na väčších plochách pôdy a záprah. Základnými pracovnými náradiami orného hospodárenia boli radlo a pluh. Jeho existencia na území Slovenska je doložená archeologickými pamiatkami zo 7.–8. storočia… čítať ďalej
(lat. Aguila Brisson) dravec, lovecký vták. Pre viaceré kultúry sa stal symbolom sily a víťazstva, bol atribútom bohov a panovníkov. V kresťanstve symbol kráľa nebies – Ježiša Krista Boha. V heraldickej symbolike znak Rakúsko-Uhorska. V slovenskej ľudovej ornamentike, podobne ako v iných krajinách bývalého… čítať ďalej
vidiecke sídlo menšieho rozsahu. Spravidla ide o niekoľko stavebných objektov, usadlostí s menším počtom obyvateľov. Je súčasťou väčšej administratívno-sídelnej jednotky, s ktorou vytvára spoločnú obec. Osady na území Slovenska sa navzájom líšia svojím charakterom, genézou aj funkciou. Veľmi často ide o sídla, ktoré… čítať ďalej
(kotrbaj, krbec, kržlík, osleník) nádobka na odkladanie brúsneho kameňa – osly. Pri kosení sena a obilia bolo potrebné, aby bola osla na brúsenie kosy stále vlhká. Preto ju kosec nosil v oselníku, zavesenom vzadu za pásom, s trochou vody. Oselníky… čítať ďalej
plánovité striedanie plodín na ornej pôde, ktorým sa na danom stupni agrárnej kultúry hospodárne využívala jej úrodnosť. Existencia jednotlivých osevných postupov úzko súvisela s fungovaním konkrétneho poľnohospodárskeho systému. Tradičné osevné postupy, charakteristické pre trojpoľné hospodárenie boli: oziminy, jariny, úhor. Jeho prvé… čítať ďalej
súhrn sídiel na určitom území. Na formovanie jeho konkrétnej podoby mal vplyv rad činiteľov, z ktorých najvýznamnejšie sú prírodné podmienky, prevládajúci spôsob výroby, zdroje nerastných surovín, vývin správnej organizácie, uplatňovanie kolonizačného práva, uplatnenie rôznych druhov dopravy a podobne. Vyjadruje rozmiestnenie… čítať ďalej
vyškvarené časti tuku po vytopení masti. V tradičnej slovenskej kuchyni sa využívali najmä oškvarky z bravčovej slaniny, menej aj hydinové. Oškvarky obsahujú viac než polovicu masti, preto sa zvykli ešte lisovať. Čerstvé sa podávali s chlebom ako samostatné jedlo. Rozomleté a zaliate masťou… čítať ďalej
osobitné vlastníctvo jednotlivých členov rodiny, v latinských prameňoch nazývané peculium, neskôr podľa Tripartita patrimonium privatum, ktoré mohol mať len otec rodiny, neskoršie i ostatní členovia rodiny. V tradičnom rurálnom prostredí však majetkové spoločenstvo rodiny neprenechávalo veľa možností ako ho nadobudnúť. Roľnícke rodiny… čítať ďalej
(somár domáci) záprahové zviera z čeľade koňovitých. Využíval sa na nosenie bremien a na priahanie do káry. Na Slovensku sa chovali iba v niektorých južných oblastiach, kam prenikli z Uhorskej nížiny a Balkánu. V slovenskom folklóre bol symbolom tvrdohlavosti, prázdnych rečí („Somáre ručia,… čítať ďalej
polotvrdý polotučný, parený alebo neparený, údený alebo neúdený syr v tvare veľkého vajca alebo šišky. Pri tradičnej výrobe oštiepkov na salašoch sa hruda ovčie syra rozdelila na menšie porcie, ktoré sa natláčali do drevených foriem, aby sa z nich vytlačila srvátka. Ďalej… čítať ďalej
doplnok mužských čižiem pri tradičnom tanci. Skladali sa z poloblúka, ktorý bol upevnený buď na päte alebo podpätku a zo snímateľného ramienka, vo vidlici ktorého boli zavesené 1-3 kovové (najčastejšie mosadzné) kolieska. Pri chôdzi, tanci a zrážaní podpätkov kolieska vydávali štrngot zvýrazňujúci… čítať ďalej
(ostrv, oštrba) sušiak používaný na sušenie a dočasné uskladnenie ďateliny, sena, obilných snopov, prípadne i zemiakovej vňate na poliach a lúkach. Rozšírené boli dva základné typy: tri až päť metrov vysoký smrekový kôl s parožkami ( často samorast) alebo hladká žrď… čítať ďalej
(apo, tato, ňaňo, foter) muž, ktorý má dieťa. Pre ego je otec muž, ktorý ho splodil. Nachádza sa v príbuzenstve 1. stupňa v priamej línii. Varianty názvov otec sa používajú obyčajne v osloveniach. Spolu s vývinom rodiny sa upevňovala otcova autorita, zakladajúca sa na… čítať ďalej
(otiepka) väčší zväzok vymlátenej slamy, raždia, prípadne iných poľnohospodárskych plodín. Do otepov sa viazala vymlátená slama, predovšetkým ražná, určená na ďalšie využitie – povriesla, slamenice, slamník a pod.
hospodárske zviera z čeľade turovitých. Od obdobia raného feudalizmu bol chov oviec na území Slovenska súčasťou súvekého poľnohospodárstva. Ich stredoveký chov bol na Slovensku autochtónny. Neovplyvnili ho ani kultúrne prvky nomádizmus, ktorý sem prenikol príchodom Maďarov. Dokazuje to najmä spoločná… čítať ďalej
(salašníctvo) horský spôsob chovu oviec. Podľa viacerých kultúrnych i organizačných znakov prenikol do Karpát z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch bol tento spôsob chovu oviec prispôsobený prírodným a hospodársko-sociálnym podmienkam a nadobudol osobité črty. Nositeľmi ovčiarstva boli Valasi, ktorí osídľovali horské oblasti… čítať ďalej
(košiar, ovčiareň, ovčín, salaš, stajenka) hospodárska stavba určená pre zimné ustajnenie oviec na dvore roľníckej usadlosti. Spravila bol umiestnený v zadnej časti pod spoločnou strechou s domom, alebo stál ako samostatný objekt v zadnej časti dvora oproti maštali. Bola to jednopriestorová, zriedkavo dvojpriestorová… čítať ďalej
plody rôznych druhov ovocných stromov pestované pre vlastnú potrebu alebo na predaj. Pestovanie a konzumáciu ovocia v dávnej minulosti nám dokladajú paleobotanické zvyšky semien plodov a archeologické nálezy náradia na území Slovenska už v praveku. Počas stredoveku sa pestovali v záhradách a sadoch… čítať ďalej
združenie alebo organizácia na podporu a propagáciu ovocinárstva. Prvým združením tohto druhu na Slovensku i v rámci Uhorska bol Čerešnícky spolok, ktorý vznikol v Jelšave v roku 1796. Bol dokonca vládou nielen uznaný, ale aj podporovaný ovocinársky spolok. Svojím pragmatickým zameraním a orientáciou… čítať ďalej
odvetvie poľnohospodárstva primárne zamerané na pestovanie ovocných stromov a ovocia. Ovocinárstvo malo vo viacerých regiónoch Slovenska charakter doplnkového zamestnania a bolo významným zdrojom rodinných príjmov. Archeologické nálezy zvyškov ovocia – ovocných jadier, a najmä názvy vznikajúcich osád (Jablonica, Hrušov, Višňové,… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
