oltár

oltár

oltár 540 800 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

oltár

(z lat. altaria – oltár)
v polyteistických náboženstvách obetište v podobe skaly, kameňa, pahorku, určené na prinášanie obetí bohom. V kresťanstve sa drevený (symbolizoval drevo z kríža) alebo kamenný oltár (symbolizoval skalu na Golgote) v tvare stola alebo náhrobníka umiestňoval vo východnej časti kostola, čím navodzoval smerovanie k nebu, slnku, raju. Výzdoba oltára sa liturgickými farbami dodnes prispôsobuje charakteru cirkevného sviatku: Turíce – červené antipendium, Vianoce – zelené, Božie telo – biely odev a biele kvety, sviatok Božského srdca – červené kvety. Význam kostolného oltára ako posvätného miesta sa zdôrazňoval pri cirkevných obradoch (obchádzanie oltára pri prinášaní ofery, pri krste, pri úvode, novomanželmi pri svadbe). Prenosné oltáre ozdobené kvetmi a zeleňou sa stavali na pútnických miestach alebo pri príležitosti sviatku Božieho tela, keď v dedinách stavali 4 oltáre symbolizujúce 4 strany sveta. V niektorých oblastiach (Záhorie) ich umiestňovali pred domami funkcionárov obce, inde podľa štvrtí. K osobnej zbožnosti slúžili vo vidieckom prostredí pôvodne kultové kúty v rohu izby, neskôr domáce oltáriky – stoly, komody, na ktoré sa umiestňovali devocionáliá (obrazy, sošky, svietniky).

Svätica nosená v procesii na Božie telo, umiestnená v kultovom kúte izby. Vojňany (okr. Poprad), 1974. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto S. Kovačevičová
Svätica nosená v procesii na Božie telo, umiestnená v kultovom kúte izby. Vojňany (okr. Poprad), 1974. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto S. Kovačevičová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Takács, B.: Bibliai jelképek a magyar református egyházművészetben. Budapest 1986.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only