ohnisko

na zemi upravené alebo vyvýšené miesto na rozkladanie otvoreného ohňa. Od rozhrania stredoveku a novoveku sa v trvalých obydliach na Slovensku stavali ohniská v kombinácii s pecou. Mali tvar múrika umiestneného pred čeľusťami pece v izbe. Na takýchto ohniskách v dome sa varilo v hlinených alebo železných hrncoch, ktoré sa prikladali k ohňu alebo sa položili nad oheň na kovovú trojnožku – trajfus. Starobylé formy ohniska na zemi pretrvávali len v sezónnych obydliach pastierov, drevorubačov, baníkov a uhliarov. Varilo sa na nich zväčša v kotloch zavesených na rozlične upravených držiakoch (kumhár). V niektorých regiónoch sa okrem hlavného ohniska na varenie nachádzalo aj vedľajšie, ktoré slúžilo na osvetľovanie izby (kozub). Keď sa na západnom Slovensku začali stavať sporáky, steny nad ohniskom a steny pôvodne čiernej kuchyne sa začali zdobiť maľbou.