ovčiarstvo

(salašníctvo)
horský spôsob chovu oviec. Podľa viacerých kultúrnych i organizačných znakov prenikol do Karpát z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch bol tento spôsob chovu oviec prispôsobený prírodným a hospodársko-sociálnym podmienkam a nadobudol osobité črty. Nositeľmi ovčiarstva boli Valasi, ktorí osídľovali horské oblasti Slovenska v rámci valaskej kolonizácie. Karpatské ovčiarstvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec rozšíreného na Slovensku od stredoveku. Pri karpatskom horskom ovčiarstve sa ovce pásli najmä na vyššie položených, nevyužívaných horských pasienkoch (lesy, hole). Spolu s ním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Oproti nížinnému chovu bolo ovčiarstvo, popri využívaní vlny, mäsa a kože, zamerané najmä na spracovanie ovčieho mlieka. Špeciálnymi salašníckymi mliečnymi výrobkami boli ovčie syry (bryndza, neskôr oštiepok, parenica) a žinčica. Pre organizáciu ovčiarstva bolo charakteristické, že majitelia oviec sa združovali do salašných spolkov s cieľom spoločne hospodáriť. Spolok najímal baču, ktorý zodpovedal za zverené stádo a hospodárenie na salaši. Niekoľkomesačný pobyt na pasienkoch a výroba mliečnych produktov na salaši si vyžadovalo budovanie pastierskych stavieb, ktoré slúžili ako prístrešie pre pastierov, na ustajnenie a dojenie oviec, na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov. V horských regiónoch Slovenska, úmerne k hospodárskemu významu ovčiarstva, sa formovali aj niektoré zložky tradičnej kultúry a spôsobu života ľudu. Vznikli osobité typy pastierskych piesní, tancov, zvykov, pastierskeho umenia a pod. Takto sa pôvodne kultúrne cudzie karpatské ovčiarstvo stalo významnou súčasťou tradičného spôsobu života v horských regiónoch Slovenska.