oheň
forma svetelnej a tepelnej energie. V tradičných predstavách symbol čistoty, ničenia i obnovy života. Niektoré z foriem kultového uctievania ohňa Slovanmi pretrvali na Slovensku do 1. polovice 20. storočia vo forme tradičných zákazov a poverových praktík. Do ohňa sa nesmelo pľuť a liať doňho moč, vo výročné sviatky a v pondelok ráno sa nesmeli vyniesť z domu uhlíky, aby sa nevynieslo požehnanie. Ako obetina boli chápané omrvinky z obradových jedál či kúsky cesta hádzané do ohňa v peci pred pečením chleba. Oheň plnil magickú očistnú a ochrannú funkciu v rodinných obradoch, využíval sa v liečiteľstve, vo veštbách a predpovediach, vo výročných obyčajoch sa vyskytuje v podobe pálenia vatier či sviečok. Pec ako sídlo ohňa bola symbolom rodiny a domácnosti: novorodené dieťa privítali v rodine položením na pec, nevesta po vstupe do manželovho domu pec obchádzala, mláďatá domácich zvierat či kúpený dobytok sa k peci zvykli pritisnúť, aby privykli v hospodárstve. Trením dreva roznietený živý oheň mal poskytovať ochranu pred zlými silami.
Ochranný symbol ohňa v štíte domu. Bacúch (okr. Brezno), 1964. Prevzaté z Horváthová, E.: Rodinné zvyky. In: Mjartan, J. Ed.: Horehronie. Bratislava 1974, 254-274, obr.12. Foto: E. Horváthová
AutorKatarína Popelková
Pozri aj
Literatúra
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont : Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Banská Bystrica 1988, 468-548.
Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 195-272.
Plessingerová, A.: Získávání a užívání vody ve slovenských obcích pod Javorníky. In: Český lid, roč. 50, 1963, č. 4, 193-206.