osevný postup

plánovité striedanie plodín na ornej pôde, ktorým sa na danom stupni agrárnej kultúry hospodárne využívala jej úrodnosť. Existencia jednotlivých osevných postupov úzko súvisela s fungovaním konkrétneho poľnohospodárskeho systému. Tradičné osevné postupy, charakteristické pre trojpoľné hospodárenie boli: oziminy, jariny, úhor. Jeho prvé modifikácie sú doložené historickým a etnografickým materiálom zo začiatku 19. storočia, keď sa na úhoroch začali pestovať aj zemiaky, krmoviny, ľan a konopa siata. Táto zmena však neznamenala zánik trojpoľného systému a jeho kolektívnej záväznosti. Prechod na striedavé hospodárenie bol zložitý proces, v ktorom okrem konzervatívnosti roľníkov zohrali dôležitú úlohu konkrétne podmienky hospodárenia (kvalita pôdy, klimatické podmienky, počet pracovných síl, množstvo chovaných hospodárskych zvierat a rozloha pasienkov), ako i sociálno–ekonomické podmienky dedinského obyvateľstva (existencia feudálnych dávok nepodporovala pestovanie plodín na úhoroch, v kapitalizme však dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch a rozpad veľkorodiny tento proces urýchľovali). V 19. a v prvej polovici 20. storočia tak vznikla na Slovensku bohatá mozaika osevných postupov, jeho variácií a vývinových stupňov, ktoré boli časovo obmedzené a lokálne podmienené. Takto sa sporadicky až do polovice 20. storočia udržalo aj dvojpoľné hospodárenie a rezíduá žiarového hospodárenia.