článkonožec z radu pavúkovce (latinsky Araneae) so schopnosťou vytvárať vlákno a pavučiny. V tradičných predstavách spriadač osudu: kto zabil pavúka, mal mu uhynúť dobytok alebo sa pripravil o šťastie; pavúka z domu zvykli opatrne vyniesť, aby si neodohnali šťastie. Pavúk predpovedal aj počasie: keď… čítať ďalej
forma kúreniska s uzavretým ohňom, slúžiaca na vyhrievanie izby, pečenie chleba a na mnohé ďalšie účely. Od rozhrania stredoveku a novoveku bola spolu s ohniskom umiestňovaná v rohu izby vedľa dverí. Ohnisko sa využívalo na varenie, pec na pečenie a… čítať ďalej
pracovný postup pri domácom pečení chleba. Práca spojená s pečením chleba bola namáhavá a patrila k najdôležitejším v domácnosti. Začala sa večer pred pečením, keď sa zarobil kvások a preosiala múka. Ráno sa zohriata voda naliala do dreveného koryta alebo dieže, nasypala sa… čítať ďalej
zamestnanie zaoberajúce sa budovaním a opravami murovaných pecí a sporákov. Na území Slovenska nebolo, na rozdiel od kachliarstva, hlavným zamestnaním ani remeslom a vykonávali ho popri iných remeslách. Len stavbu a prenášanie (rozobratie, prenesenie a postavenie na inom mieste) kachľových… čítať ďalej
veľká hrnčiarska, menej kameninová, neskôr aj liatinová a smaltovaná nádoba na pečenie hydiny a mäsa. V základnom tvare bola obdĺžniková, s uchom i bez neho, s plochým dnom a pomerne nízkym, kolmo nasadeným okrajom, s glazovaným zeleným alebo hnedým vnútrom a povrchom. Niektoré hrnčiarske… čítať ďalej
remeselná a priemyselná výroba chleba a jemných chlebových výrobkov. Ako remeslo sa pekárstvo rozšírilo s rozvojom miest, na území Slovenska v 13. – 14. storočí. Najstaršie známe cechové pekárske štatúty sú z Kremnice (1554). Existovalo 11 pekárskych cechov v 10 mestách (Bratislava, Kežmarok, Komárno,… čítať ďalej
kresťanská predstava o mieste večného posmrtného zatratenia, opak neba. Spolu s kresťanstvom Slovania získali aj vieru v posmrtnú odplatu za život, ktorý človek viedol. Predstavy o pekle a útrapách duší hriešnikov, ktorí sa do neho dostali, čerpali z náboženských textov, z nástenných chrámových malieb, z ilustrácií v jarmočných… čítať ďalej
(lat. Pelicanus L.) tropický vodný vták. Verilo sa, že mláďatá kŕmi vlastnou krvou. Od 12. storočia symbol obetovania Krista, jeho ukrižovania a vzkriesenia. Reformovaná cirkev ho prevzala ako najčastejšie používaný znak. Objavoval sa na maľbách drevených kazetových stropov protestantských kostolov… čítať ďalej
(duchna) dvojitá plátenná prikrývka naplnená perím alebo páperím Periny s vankúšmi tvorili tradičnú súčasť výbavy mladuchy. Chudobnejšie mladuchy dostávali jednu perinu a dva alebo štyri vankúše. Bohatšie mladuchy dostali dve periny a štyri až šesť vankúšov. V minulosti sa periny a vankúše… čítať ďalej
(duchnička, vankúšik) štvorcový vankúš z domáceho plátna naplnený páperím, slúžiaci na zabalenie novorodenca. Dieťa sa kládlo do perinky uhlopriečne s pripaženými rukami. Spodný roh a bočné rohy sa preložili a perinka sa pevne ovila povojníkom. Až začiatkom 20. storočia sa začala na… čítať ďalej
(lútky) démonická bytosť antropomorfnej podoby, strážca a ochranca nerastov a pokladov. V ľudových predstavách často splýva s trpaslíkom. Permoníci žili vo väčších spoločenstvách v podzemných chodbách a banských štôlňach. Opatrovali a kopali rudu a vzácne nerasty. Odievali sa do pestrých, najmä červených… čítať ďalej
(Parom) pravdepodobne najvyšší boh panteónu starých Slovanov; boh búrky, hromu a blesku, uctievaný ako nositeľ životodarnej vlahy, v predstave ktorého sa spájali aj črty slnečného božstva. Medzi najstaršie zmienky dokladajúce u Slovanov vieru v hromovládne božstvo patrí správa Prokopia z Caesareie zo 6. storočia…. čítať ďalej
mäsožravec z čeľade psovitých (Canidae). Najstaršie domáce zviera využívané na stráženie domu a dvora, na ochranu a usmerňovanie (zavracanie) paseného dobytka; symbol vernosti, ostražitosti, ušľachtilosti. Aby bol pes ostražitý a zostal ostrý, nemal dostať med, na Vianoce mal zožrať cesnak… čítať ďalej
(29. jún) svätec, apoštol (pôvodným menom Šimon), podľa legendy hlava kresťanskej cirkvi; mučeník, patrón zámočníkov, hodinárov. Šíril kresťanstvo v Malej Ázii, zomrel v Ríme zavesený na kríži dolu hlavou v rovnaký deň ako Pavol. Zobrazený býva v žltom rúchu s dvoma kľúčmi v ruke –… čítať ďalej
(petruška, petruž, perašín) rastlina z čeľade mrkvovitých, spolu s mrkvou veľmi rozšírená koreňová zelenina, ktorá sa k nám dostala z oblasti Stredomoria. Bol známy už v antike. V Európe sa stal populárnym približne od 16. storočia ako koreňová, ale i listová zelenina. Petržlen sa pestuje… čítať ďalej
doplnok mužského odevu, ktorý mal okrem ozdobnej aj znakovú funkciu. Pierka boli zložené z kvetov (muškát, karafiát, rezeda), z klasov obilia (ovos), zo zelených halúzok (jedľa, rozmarín, zimozeleň), z divo rastúcich travín, z vtáčích pier (kohút, hus, bažant, jarabica, tetrov, sojka, orol, páv, pštros,… čítať ďalej
obdĺžnikovitý nástroj s rukoväťou vyrezaný z kusa tvrdého listnatého dreva. Jeho tvar a veľkosť závisela od činnosti, na ktorú bol určený. Prací piest, ktorý sa používal pri praní v rieke alebo potoku, bol dlhý cca 30-50 cm. Vytĺkalo sa ním prádlo položené na pracej… čítať ďalej
( z latinského pieta – zbožná úcta) zobrazenie trúchliacej Panny Márie držiacej mŕtve telo Krista. V byzantskom umení sa objavuje v 12. storočí, od 13. storočia prechádza na západ. V súvise s mariánskym kultom, silne presadzovaným Habsburgovcami, sa v období rekatolizácie zakorenilo aj na… čítať ďalej
folklórne piesne o pití alkoholu a následkoch. Vyznačujú sa prevažne humorným nadhľadom a toleranciou, ale používajú sa aj ako spôsob výsmechu a patria medzi žartovné piesne. Uplatňovali sa pri obradových príležitostiach (svadba, krstiny, fašiangy), ale aj inokedy. Rozlišujeme ženské (predovšetkým svadobné… čítať ďalej
démonická bytosť ľudskej podoby, blízka predstavám o démonoch – pomocníkoch a ochrancoch domu a hospodárstva. Na rozdiel od domáceho hada, lasice, zmoka, ktorí mali zvieraciu podobu, pikulík mal vzhľad drobného zlostného človiečika a majiteľ ho neustále nosil vo vrecku kabáta alebo v torbe…. čítať ďalej
kovový nástroj na rozrezávanie dreva alebo iných materiálov. Podľa počtu ľudí, ktorí s nástrojom pracovali, boli jednoručné (chvostovka, dierovka, rámová píla, oblúková píla), dvojmužné (bruchatka, rozmietačka) a trojmužné píly. Jednomužné píly rezali jedným smerom, dvoj- a trojmužné oboma smermi. Trojmužné píly… čítať ďalej
remeselná a továrenská výroba reziva pozdĺžnym rozrezávaním kmeňov stromov – guľatiny. Koncom 19. storočia zásluhou rozšírenia gátrových píl, dostatku dreva a lacných pracovných síl bolo na Slovensku 375 píl, zamestnávajúcich 5 913 robotníkov. Píly sa sústreďovali v Spišskej, Trenčianskej, Zvolenskej, Turčianskej, Liptovskej a… čítať ďalej
(cestnice, kokošky, perky, perohy, tašky) plnená cestovina alebo pečivo. U východoslovanských národov sa týmto termínom označuje pečené kysnuté plnené pečivo známe aj na severovýchodnom Slovensku. V tradičnej slovenskej kuchyni prevládala príprava varených pirohov z nekysnutého cesta. Pôvodne sa cesto na pirohy po kúskoch… čítať ďalej
rozmanité druhy písanej ľudovej slovesnosti. Autori textov sa nezriedka inšpirovali inými slovesnými žánrami (ľúbostné, žartovné, duchovné piesne, príslovia, porekadlá), ale väčšina vznikla priamo ako písaný text s vlastnou kompozičnou metódou a svojráznymi výrazovými prostriedkami. Text máva podobu oznámenia, sentencie, výroku, hesla,… čítať ďalej
najväčšia skupina ľudových hudobných nástrojov. Obsahuje viac ako sto píšťal rôznej konštrukcie: otvorené pozdĺžne píšťaly bez hrany, na ktoré sa fúka len na otvorený okraj píšťalovej trubice (ako lupštik, kovová píšťalová trubica, hvizdky); priečne píšťaly, ktoré majú na vrchnej časti… čítať ďalej
(síň, priklet) vstupný priestor tradičného domu. Z vývinového hľadiska predstavuje pôdorysné rozvinutie domu z pôvodného jednopriestorového na dvojpriestorový. Hlavnou funkciou pitvora bolo chrániť obydlie pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Pri viacpriestorových obydliach bol pitvor komunikačným uzlom domu, z ktorého bol prístup do izby, komory,… čítať ďalej
nízkoalkoholický kvasený nápoj zo sladu, chmeľu a vody. Nápoj podobný pivu bol známy už v staroveku. Vznikol pravdepodobne náhodným skvasením obilnej polievky. Prípravu piva poznali aj starí Slovania. Varili ho zo zŕn jačmeňa, prosa, ovsa, pšenice i raže. Zrná naklíčené vo vode… čítať ďalej
(plachétka, koncovka, trávnica, grastuch, zelenica, trakovica, popolnica, poňva, hamvaš, trogtuch) na Slovensku najrozšírenejšia textilná pomôcka na prenášanie rozličných bremien, zhotovená z ľanového a konopného plátna. Nosenie pomocou plachty na chrbáte, uviazanej na hrudi, bolo charakteristické najmä pre ženy. Ak plachtu… čítať ďalej
potravina z upečeného cesta. Pôvodne sa placky pripravovali len z múky, vody a soli, formovali sa rukou do ploského okrúhleho tvaru a piekli na rozpálenom kameni alebo v rastlinnom liste na žeravých uhlíkoch. Placky sa považujú za najstaršiu formu chleba, ktoré boli obyvateľom… čítať ďalej
tkanie, úprava a predaj plátna. Trh s plátnom na Slovensku zásobovali najmä vidiecki domáci výrobcovia, sčasti remeselní tkáči. Výroba a predaj plátna sa zvýšením dopytu rozvíjala najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia. V 40. rokoch 18. storočia na… čítať ďalej
tkanina z nití z rastlinných vlákien, tkaná plátnovou väzbou. Na území Slovenska plátnom hovorovo nazývali hladké (nezdobené) tkaniny z rastlinnej priadze, ktoré mali aj konkrétne pomenovania, vychádzajúce z ich väzby (rips, keper, drilich, cvilich ap.). Aj tkaniny z vlnenej priadze boli tkané v plátnovej väzbe, ale… čítať ďalej
(nočná sieťka) druh rybárskej siete. V rôznych obmenách bola známa v celom slovanskom svete, ale i v západnej Európe. Konštrukčne bola pomerne zložitá. Mala obdĺžnikový tvar, dĺžku 5–7 m, šírku okolo 120 cm a skladala sa z 3 vrstiev sietí. Stredná sieť bola hustá a širšia… čítať ďalej
druh zrubovej konštrukcie, pri ktorej sa steny domu budujú z plazov, brvien s veľmi veľkým priemerom, viac ako 30 cm, ktoré sú pozdĺžne prepílené na polovicu. Na dosiahnutie potrebnej výšky steny stačilo podstatne menej brvien ako v prípade zrubovej konštrukcie. Hladká strana brvna tvorila… čítať ďalej
spôsob spájania vláken, nití, prútov a iných prvkov krížením a krútením alebo tvorbou očiek a slučiek. Pravdepodobne aj na území Slovenska boli postupy spletania lyka, stebiel tráv, pásov kože a i. známe už v staršej dobe kamennej. Pletením sa zhotovovali predmety… čítať ďalej
zhotovovanie odevných častí pletením ako doplnkové zamestnanie. V tradičnej ručnej produkcii textilu sa na dedinách na to využívalo pletenie na krosienkach (čepce, pásy), pletenie ihlicami a háčikom (obuv, zápästky, šály), pletenie na forme (zápästky, rukavice). Zárobkovou činnosťou bolo najmä pletenie obuvi… čítať ďalej
odborné označenie skupiny úkonov, ktoré majú magicky podporiť reprodukciu a rozmnožovanie. Jej prvky boli obsiahnuté vo vianočných a novoročných vinšoch, koledách, rodinných obyčajoch: početné boli napríklad úkony na zabezpečenie potomstva vykonávané v priebehu svadby (mladuche položili do lona pri čepčení dieťa,… čítať ďalej
miery na meranie rozlohy pôdy a nehnuteľností. Vychádzali z množstva práce vykonanej za deň, množstva vysiateho obilia, získanej úrody, z formy meracích nástrojov i praxe zdaňovania. Niektoré záviseli od kvality pôdy: 1 merica na úrodnej pôde, do ktorej sa sialo obilie hustejšie, mala… čítať ďalej
ohrada dvora alebo pozemku, ktorá vyznačuje ich hranice a chráni ich pred nežiaducim vstupom cudzích ľudí a zvierat. K najjednoduchším formám plota patria z prútia alebo štiepov vypletené ohrady (lesa). Pevnejšiu konštrukciu mali palisádové ploty z drúčikov, horizontálne uložených do žliabkových stĺpov. Najbežnejšími… čítať ďalej
(filcovanie, váľanie) spôsob zhotovovania textilu spájaním vláken srsti, pôsobením tlaku, tepla a vlhkosti. Vlákna majú na povrchu šupinky, ktoré sa vlhkosťou, teplom odchýlia a pri pohybe vláken sa do seba zachytávajú. Plstenie sa považuje za najstaršiu textilnú techniku, ktorou sa… čítať ďalej
druh plávajúceho dopravného prostriedku, typ jednoduchého plavidla, kde absentuje trup. Pôvodným materiálom na zhotovenie plte bolo drevo, guľatina, trámy alebo dosky. Do začiatku 20. storočia sa plťami prepravovalo drevo i rozličný materiál po mnohých slovenských riekach v rámci vnútorného obchodu, a… čítať ďalej
spôsob vodnej dopravy dopravnými prostriedkami, nazývanými plte. Ako spôsob obživy obyvateľov predovšetkým horských regiónov Slovenska (Spiš, Liptov, Orava, Kysuce) pretrvával do 30. rokov 20. storočia. Rozvoj pltníctva súvisel na Slovensku s rozmachom ťažby dreva, banskej činnosti a hutného podnikania na Horehroní,… čítať ďalej
poľnohospodárske náradie na obrábanie pôdy, ktoré na rozdiel od radla pás zeme odreže, odhrnie (prevráti) a ukladá do brázd. Archeologické nálezy dokladajú pluh na území Slovenska už v 9.–10. storočí. Ako hlavné orné náradie sa však presadil až v 13. storočí…. čítať ďalej
vznik zárodku nového jednotlivca v maternici. Hoci oficiálna morálka ovplyvnená náboženskou ideológiou odsudzovala pohlavný styk, pri ktorom sa zabraňovalo počatiu, v tradičnej kultúre na Slovensku sa, najmä pri prvom dieťati, prejavovala snaha o reguláciu počatia. Predstavovali ju magické praktiky realizované počas svadby, zamerané… čítať ďalej
uloženie mŕtveho do hrobu. Súvisí s predstavami o posmrtnom živote a je sprevádzané pohrebnými obradmi, podrobenými hygienickým a právnym normám. Archeologický materiál i písomné správy dokladajú ako najstarší spôsob pochovávania na našom území žiarové hroby, do ktorých sa voľne alebo v popolnici (urna)… čítať ďalej
základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve, poľnohospodársky pozemok. Hodnota pôdy bola vždy daná jej úrodnosťou a stupňom vývinu agrárnej kultúry. Od vzniku trvalých sídel na našom území (6.–7. storočie) a triednej spoločnosti bola vnútornou osou jej dejín a stala sa jej materiálnou,… čítať ďalej
(podberač) druh rybárskej siete. Podberák bola sieťka vrecovitého tvaru, ktorej horný otvor s priemerom okolo 40 cm bol vystužený kovovým oblúkom s tulajkou na upevnenie drevenej žŕdky. Používal sa najmä pri trávení rýb gebuľou (odvarom z prilbice – Aconitum L.) na povyberanie omámených rýb… čítať ďalej
osoba prislúchajúca k skupine obyvateľstva so závislým hospodárskym a sociálnym vzťahom k zemepánovi v období feudalizmu. Vzťah, založený na určitom stupni osobnej pripútanosti k panskej pôde a povinnosti odvádzať za užívanie tejto pôdy jeho vlastníkovi feudálnu rentu (deviatok, cenzus – domovú činžu, robotné povinnosti),… čítať ďalej
polica na sušenie a uskladňovanie syra. Zriedkavo sa pre jej označenie používal aj názov komárnik. Umiestnený bol v zadnej časti koliby. Poznajú ho vo všetkých oblastiach karpatského salašníctva. Slovo podišiar pochádza z rumunského podisor – skrinka na kuchynský riad; jedno z označení postele… čítať ďalej
This website uses cookies to enhance your experience. Some are essential for site functionality, while others help us analyze and improve your usage experience. Please review your options and make your choice.
If you are under 16 years old, please ensure that you have received consent from your parent or guardian for any non-essential cookies.
Your privacy is important to us. You can adjust your cookie settings at any time. For more information about how we use data, please read our privacy policy. You may change your preferences at any time by clicking on the settings button below.
Note that if you choose to disable some types of cookies, it may impact your experience of the site and the services we are able to offer.
Essential cookies and services enable basic functions and are necessary for the proper functioning of the website. These cookies and services do not require user permission according to GDPR.
This category includes all cookies, domains, and services that do not fall into the other specified categories or have not been explicitly categorized.
This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.
