plátenníctvo

plátenníctvo

plátenníctvo 800 533 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

plátenníctvo

tkanie, úprava a predaj plátna. Trh s plátnom na Slovensku zásobovali najmä vidiecki domáci výrobcovia, sčasti remeselní tkáči. Výroba a predaj plátna sa zvýšením dopytu rozvíjala najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia. V 40. rokoch 18. storočia na Slovensku vyrobili 2/3 celouhorskej produkcie plátna. Hlavnou oblasťou výroby bol Spiš, po ňom Orava, Šariš. Významný počet výrobcov bol aj v Liptove, Gemeri, Turci, Zemplíne, vo Zvolenskej a Trenčianskej stolici. V obchode s plátnom na východnom Slovensku vynikli, najmä v 18. storočí, balkánski obchodníci z juhu Uhorska i mestskí farbiari, z ktorých vzišli veľkoobchodníci v Kežmarku a Rožňave, v 1. polovici 19. storočia majitelia bielidiel plátna z Prešova, Bardejova a mnohých spišských obcí. Obchodníci získavali tovar priamym výkupom od výrobcov v mieste ich bydliska a na trhoch. Na Orave sa plátenníctvu venovalo výlučne domáce obyvateľstvo. Podomovým obchodom sa zaoberali drobní výrobcovia. Bohatší roľníci, mešťania, majitelia mangľov a farbiarní obchodovali vo veľkom. Plátno vykúpené v obciach hornej Oravy zvážali na spracovanie do skladov v Slanici, Námestove, Ústí nad Oravou, Bobrove, Kline ap. Na jeho jarmočný predaj najímali za podiel zo zisku miestnych roľníkov (gazda) s pomocníkmi (legéň, psik). Tí od Nového roku do februára v skupinách odchádzali na cesty s vozmi naloženými tovarom. Koncom 19. storočia sa predaj plátna rajonizoval podľa obcí (napríklad plátenníci zo Slanice obchodovali v Chorvátsku, Slavónii, Dalmácii, Zadunajsku, v Palestíne i Egypte). Plátenníci predávali, najmä v 2. polovici 19. storočia, aj priemyselne vyrobený zahraničný textil. Export textilných výrobkov priemyselných a manufaktúrnych podnikov z rakúskej časti monarchie na územie Slovenska od polovice 19. storočia trhovú výrobu a obchod s plátnom na Slovensku postupne vytlačil.

Plátennícky šiator majiteľa z Ústia (miestna časť Trstenej, okr. Tvrdošín) na jarmoku v Maďarsku v roku 1890. Za pultom predajca (gazda), manželka a pomocník (legéň), sprava mladší pomocník (psik). Prevzaté z Polonec, A.: Organizácia obchodného života hornooravských plátenníkov. In: Slovenský národopis, roč. 3, 1955, 73.
Plátennícky šiator majiteľa z Ústia (miestna časť Trstenej, okr. Tvrdošín) na jarmoku v Maďarsku v roku 1890. Za pultom predajca (gazda), manželka a pomocník (legéň), sprava mladší pomocník (psik). Prevzaté z Polonec, A.: Organizácia obchodného života hornooravských plátenníkov. In: Slovenský národopis, roč. 3, 1955, 73.

AutorĽubica Falťanová

Literatúra

Špiezs, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Bratislava 1983.
Polonec, A.: Organizácia obchodného života hornooravských plátenníkov. In: Slovenský národopis, roč. 3, 1955, 49 - 83.

Skip to content

This website uses cookies to enhance your browsing experience and ensure the site functions properly. By continuing to use this site, you acknowledge and accept our use of cookies.

Accept All Accept Required Only