plátno

tkanina z nití z rastlinných vlákien, tkaná plátnovou väzbou. Na území Slovenska plátnom hovorovo nazývali hladké (nezdobené) tkaniny z rastlinnej priadze, ktoré mali aj konkrétne pomenovania, vychádzajúce z ich väzby (rips, keper, drilich, cvilich ap.). Aj tkaniny z vlnenej priadze boli tkané v plátnovej väzbe, ale – okrem mlynského plátenka – neboli nazývané plátnom. Na severe Slovenska bol hlavnou surovinou na domácke plátno ľan, na západe a juhu to bola konopa. Na konci 19. storočia sa začali v domáckom tkaní plátna používať aj bavlnené nite. Domáckou výrobou plátna sa zaoberali ženy na dedinách. Remeselne tkali plátno muži, ktorí na západe a juhozápade Slovenska tkali plátno aj pre obyvateľov dedín z domácky pradených nití. Na Orave, Spiši a v Šariši bolo tkanie a predaj plátna, najmä od 18. storočia, hlavným zamestnaním v rámci plátenníctva. Podľa akosti nití sa tkali druhy plátna. To najkvalitnejšie (tenké, povesnové plátno) sa používalo na sviatočné odevy, pôlky, obrusy, uteráky ap. Z hrubšieho pačesného plátna sa šili pracovné odevy, bytové textílie. Na podšívky, na hospodárske textílie (trávne plachty, vrecia a i.) sa používalo hrubé zrebné plátno. Bavlnené plátno bolo z kupovanej priadze rozličnej hrúbky alebo sa táto priadza miešala s ľanovou či konopnou priadzou. Domácke tkanie plátna začalo na Slovensku zanikať v polovici 20. storočia.